Keď som došiel na zastávku, akurát zákrutu vyberal jeden prostriedok verejnej hromadnej dopravy. Z ďaleka som videl, že bude takmer nemožné sa doň dostať. Z okienok trčali kde-tu ruka, noha, oko či iná časť tela. Keď šofér zastavil na zastávke, spolu s ostatnými som začul podivné pazvuky, vychádzajúce z útrob tohto prapodivného stroja. Cestujúci kričali na nastupujúcich niečo v tom zmysle, že motor a výfuk sú už obsadené. Bol som šokovaný. Naše rozbúchané sovietske „herky“ (karosy) dopravný podnik vymenil za akési modré dabldekre. To vám je taký autobus, ktorý je rozdelený vo vnútri na dve polovice. Prvá polovica je zrejme „bezbariérová“ .Druhá časť, do ktorej sa vstupuje asi dvoma – troma schodíkmi je určená pre horolezcov a odvážnych. Za asi päť minút trielil k našej zastávke druhý povoz, taký istý dabldeker ako predtým. Svorne som nastúpil. Svoju čipovú kartu som priložil k mašinke, ktorá zosníma moju kartu a vypľuje lístok. Stlačil som teda tlačidlo pre polovičný lístok. Aparát mi hneď na displeji ukázal „Iná karta“. „Super“ pomyslel som si. Skúsim teda ešte raz. Prístroj zachrčal a na obrazovke sa vynímal nápis „Nedostatočný kredit“. V duchu som zanadával a skúsil tretíkrát. Motto: „do tretice všetko dobré“ sa naplnilo a mašina vygrcla lístok. Rozhliadal som sa okolo. Z časti pre horolezcov a odvážnych na mňa z vrchu pozeralo pár nebojácnych cestujúcich. Potom vodič zabuchol dvere a stotridsať si to šúroval vpred. Mal som šťastie, že som sa chytil. Zrejme kapitáni zamestnaní dopravným podnikom si ešte nezvykli na nové čudo. Popri mne začali lietať tašky, babky, protézy. Babky sa snažili zachytiť kdečoho, prípadne kdekoho. Protézy sa zahryzávali do cestujúcich a tašky odhaľovali svoj obsah. Na nasledujúcej zastávke pribudli ďalší ľudia, hrklo sa dvermi a šup šup vpred. Pri základnej umeleckej škole pristúpilo zrejme pár muzikantov. Videl som harmoniku, basu, klavír, trúbku, saxofón, husle a dievčatko s malým trianglom. Pomaličky sa predierali cez masu ľudí dozadu. No ešte takýto nepochytaní a nezakvačení do držadiel, autobus sa pohol. Všetkých hudobníkov to hodilo o tri metre vzad. Ponad hlavu mi preletel kláves z klavíru, ozvalo sa dychčanie harmoniky, sykot saxofónu a riadne, od srdca do ... . Ako sme tak cestovali pred odbočkou z Priekopy ( mestská časť Martina) nám cestu skrížil voz, na ktorom bola naložená krava. Zaškrípali brzdy. Zdalo sa mi, že som videl iskry no, to som sa udrel do hlavy o tyčku na držanie. Zbekotal som „ Všichni tady umřem“! Nestalo sa. Krava mi odpovedala svojim búúúúú. Cestujúci zdesení, hľadali sa na zemi či nacapení na prednom skle. Ja s hrčou na hlave som zanadával a čakal čo sa bude diať. Kravu nakoniec odpratali do dvora. Perepúť pokračovala hore-dole nadjazdom. Ocitli sme sa v Košutoch. Rozhliadal som sa, či si nesadnem. Uvidel som voľné miesto. Na to však nasadol jeden „odvážny“ mladík. Dôchodkyne, vidiac krivdu, ťarbavo združené do svorky krivkali k nemu. Francúzske barle zdvihnuté do útočnej polohy, posilnené škrípaním zubných protéz a navoňané naftalínom. Takto sa hnali k obsadenému sedadlu. Krúžili nad ním, ani supy nad zdochlinou. Chlapec s neohrabaným úsmevom ponúkol svoj pľac. Babky zaujali podobu milých stareniek a vďačne prijali ponuku. Asi dve zastávky pred mojou konečnou doplnili počet cestujúcich dvaja robotníci. Všetci skrivili svoje nosy nad puchom, šíriacim sa z batohu jedného z nich. Som si myslel, že mu tam niečo zdochlo a zhnilo, no potom sa pochváli, že si berie veci na opratie. No chudera jeho žena. Po výstupe z autobusu som bol šťastný, otlčený a plný... zážitkov. Moje šťastie sa však zmenilo na agóniu, lebo som vedel, že z knižnice pôjdem domov ďalším busom.foto: http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.autobusovenoviny.cz/image/339/autobusy-van-hool-cast-sedma-agg-300.jpg&imgrefurl=http://www.autobusovenoviny.cz/archiv/2007-04/2&usg=__9wKNuVNIUIVsAjSjIo2wWt32uSQ=&h=325&w=590&sz=60&hl=sk&start=55&sig2=kbvYGIrKvb5twmrkfmWsQw&tbnid=2qngT2sS7fy9CM:&tbnh=74&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dautobus%26gbv%3D2%26ndsp%3D20%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D40&ei=mt7MSaLgAc2FsAb-maz-BAhttp://www.aeroklub.66.sk/php66/tlac.php?str=2&spr=39
