Dúfam, že je Izrael na seba hrdý

Je tomu takmer 64 rokov, čo skončila druhá svetová vojna. Zápasenie izmov, ideí a pojmov degradujúcich človeka na tvora horšieho, ako zviera. Štyri roky po genocíde národov na pobreží Stredozemného mora vzniká štát Izrael. Po bojoch s pôvodným obyvateľstvom je vyhradené územie 360 km². Nesie názov Gaza. Tu žijú Palestínčania, ktorý odmietli odísť zo svojich domovov a tu vzniká konflikt, vlečúci sa až do súčasných dejín. Izrael, židovský štát, ktorý asi zabudol na hrôzu holokaustu, vyvražďovania, intolerancie. popierania ľudských a občianskych práv, ktoré jeho ľud zažil od nacistického Nemecka. To mu zrejme nezabránilo páchať zverstvá v pásme Gazy. Keď mlčia spomienky, svedomie zomiera. Svedomie nie je jediné, ktoré položilo život v tomto boji. Z vyše 1200 obetí je tretina detí. Židia síce nie sú kresťania, no majú k nim blízko. Kde zostala myšlienka ekumenizmu? Náboženstvá by mali byť “lepidlom” všetkých ľudí, mali by ich spájať, nie rozdeľovať. Táto myšlienka je síce pekná, no v dnešnom svete neúčinná. Človek sám vo svojej pýche zabudol a nevidí aký dosah má vraždenie nevinných v mene “viery”. Viery, ktorá potrebuje obete, len preto aby sme naznačili, že je tá najlepšia. Stačí byť len človekom, no človek akosi potlačil ľudský život, ktorý sa stal len rukojemníkom v rukách vojakov, či samovražedných atentátnikoch. foto: Zdroj TASR/APhttp://dnes.atlas.sk/gallery.php?IdText=261083&pic=13http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/18144/Zidia-zacinaju-utekat-do-Izraela.html