Kto zapáli poslednú sviečku

Projekt bol prebratý z USA a prispôsobený stredoeurópskym podmienkam. Vedľa obrazov, na ktorých boli zobrazené mŕtve plody, dominovali taktiež zločiny komunizmu a nacizmu. Kampaň chcela prinútiť ľudí k súcitu s nenarodenými deťmi. Na tvárach okoloidúcich sa však zračilo znechutenie. Zaujímavosťou bolo, že pri tejto akcii nebola prítomná žena, ale dvaja muži, ktorí prezentovali otázku potratov. Celé morbídne predstavenie vyzeralo, ako keď po druhej svetovej vojne vodili spojenci nemeckých občanov po táboroch smrti. Chceli, aby videli, čo popáchal vtedajší nacistický režim. Kampaň vyvolala medzi študentmi diskusiu, o vhodnosti usporiadania výstavy, ktorá bola podľa mnohých odporná a nechutná. Pre predstaviteľov vyššie spomínaného hnutia znamená slovo potrat genocída. Tento zločin na nenarodených deťoch prirovnali k holokaustu, Bosnianským čistkám, či ku genocíde v Rwande. Otázkou však zostáva, či nenarodené dieťa je naozaj človekom, alebo len akýmsi zhlukom buniek. Či cíti bolesť alebo strach. Lekári pri svojom štúdiu tehotných žien prišli na výsledky, že od 22. dňa embryu bije srdce a v 6. týždni mu už možno zmerať mozgové vlny. Má celkový telesný systém, ktorý je funkčný a naďalej sa vyvíja (ako sa človek vyvíja ešte aj niekoľko rokov po narodení). V 21. storočí je však nezmysel hovoriť, že umelé prerušenie tehotenstva je iba vecou žien. Sme to práve my muži, ktorí pokladajú potrat, za najjednoduchšie riešenie danej situácie. Nútime ženy pod nátlakom emócii, k tragickým záverom. Podľa odhadov Organizácie spojených národov sa na celom svete uskutoční približne 50 miliónov potratov za rok. 50 miliónov nenaplnených životov, ktoré desia naše mysle. Sú mementom ľudskej ľahostajnosti v otázkach etiky nenarodených detí. Rozhodnúť sa musíme však sami, či sme pre alebo proti „genocíde“.foto: http://web.pravonazivot.sk/potrat/zdroj: http://www.stopgenocide.sk/genocida/ http://web.pravonazivot.sk/