Zrejme žiadne náboženstvo nevzniklo bez kvapky krvi, no polemizovať o tom, ktoré ho má na svojich rukách najviac, by bolo nezmyslom. Český historik Jakub Calatrava, píše vo svojej knihe Islam. Konečné riešenie európskej otázky? o tom, že sa nachádzame v prevej fáze koncepcií v procese akceptovania islamu a jeho tolerancie. „Nečakane však narážame na vlastný islamský izolacionizmus, prameniaci z pocitu vlastnej nadradenosti a výsostného chápania vlastnej viery a civilizácie.” Utopený v mori vlastných predsudkov a pýchy si slovo moslim akosi rýchlo spájame so slovom terorista, či samovražedný atentátnik. No ako môžeme nájsť v Koráne, ktorý preložil Ivan Hrbek: „Zákon krvnej pomsty bol významným regulátorom a mal pozitívnu hodnotu v tom, že sa Arabi pokiaľ možno vyhýbali prelievaniu krvi, aby tak neprivodili rozpútanie vlny represálií na svoj klan, či kmeň. Na druhej strane však, ako náhle bola raz krv preliata, dosahovala krvná pomsta stále širších a širších rozmerov, ktoré činili neistým život celých klanov a kmeňov a často prerástli v otvorenú vojnu.” Islam je však prepojený i pojmom “džihád”. Spoločnosťou chápaný termín na označenie “svätej vojny”. Toto slovo v arabčine označuje však akúkoľvek snahu, z ktorej by vzišiel dobrý skutok. Samuel Huntington povedal, že: “Islam je posadnutý slabosťou svojej moci.” Skôr než islam je to človek, otrok vodcovstva, alebo ak chcete ľudstvo zotročené mocou. Nepopierateľným faktom zostáva otázka ľudských a občianskych práv, ktoré majú v krajinách Blízkeho Východu pred sebou ešte dlhú cestu. Popredný český islamista Zdenek Müller tvrdí že, „nemožno donekonečna predstierať, že korán vyzýva len k mieru a tolerancii, a že prorok islamu nevolal po pomste a neprelieval krv. I za cenu rizika, že to bude šokovať, je potrebné nájsť odvahu, povedať otvorene, že integrizmus, z ktorého sa živý islamizmus, nie je len dočasnou “chorobou” islamu, ale jeho neoddeliteľná súčasť.“ Náboženská nevraživosť zrejme v 21.storočí dosiahla hranicu a hrozivo visí nad celým ľudstvom ako Damoklov meč. Teroristické útoky v New Yorku, Madride, či Londýne sú možno len odpoveďou zvrátených existencií, ktoré stratili vieru v ľudský život. Občas si treba zahryznúť do jazyka a použiť autocenzúru (karikatúry Mohameda), pretože sloboda prejavu potom nepozná hranice (karikatúry holokaustu a Ježiša). Možno potom bude platiť staré dobré: „Kto je bez viny, nech hodí kameňom“ a ukameňovanie by navždy vstúpilo do minulosti a moslimské ženy by mali budúcnosť.foto: "Strany z Koránu" http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?x=2062926 "perex" http://www.shibly.net/islam/page.php?index=1
