Život moja veľká depresia

Je 6 hodín ráno a ja vstávam do školy. Slnko koplo do mňa a ja sa poberám z postele. Opäť ďalší deň, zase tie masky a tie nedomyslené tváre. Hodím do seba raňajky a bežím na vlak. Kupujem si lístok a dospávam. O 45 minút vlakom trhne a vystupujem pri škole. Hodím svoj konfekčný úsmev a kráčam k univerzite. Zdravím ľudí okolo seba. Šedé tváre, ktoré sa snažia byť farebné. Pocity zostávajú nemé. Všetci sa na niečo hráme. Tragédie a drámy. Komédie sa menia na satiru. Tak načo potom vstupovať do vzťahov. Raz som počul, že človek je iba preto vrcholom všetkého tvorstva, lebo to ešte žiadny iný tvor nepoprel. Hm niečo na tom bude. Počúvam prednášky jedným okom na nete druhým vonku. Premýšľam aké by to bolo všetko nechať tak a odísť preč. Nakoniec to vzdám a pred ďalšou prednáškou idem domov. Sadám si do vlaku a nedobrovoľne počúvam ostatných ľudí. Ich trápne sťažnosti, ohovárania a primitívne keci. Som rád, že vystupujem. Čaká ma ešte cesta peši domov. Som unavený. Len sa odtiahnem osprchovať a idem spať. Je večer líham si do postele a umieram. Spoločnosť si umýva ruky. Má za sebou ďalšieho jednotlivca. A takto sa to bude opakovať každý deň, až kým si po mňa nepríde tá pani v čiernom.foto:http://http___latent_bloger.bloger.cz/obrazky/lucie.blogerka.cz/depka.jpg.tn.jpgwww.humanart.cz/art/1207/1207-1180447493.jpg