Patrí sem napríklad multitasking (paralelné zvládanie vykonávania viacerých činností v tom istom čase), intuícia (bosorácke tušenie, že niečo nie je v poriadku) a v neposlednom rade, o čom sa možno ani nehovorí, schopnosť improvizácie.
Práve improvizácii by som sa chcela v dnešnom blogu venovať. Minule som si uvedomila svoju neuveriteľnú schopnosť reagovať ad hoc na rôzne nepredvídané javy a situácie, a tak som sa zamyslela nad tým, či je táto schopnosť vlastná iba mne, alebo ženám všeobecne. Prišla som pri tom na zaujímavé zistenie a síce, že bez improvizácie by som pravdepodobne neprežila.
Iste sa vám, milé superženy, stalo v živote nespočetne veľa ráz niečo, čo ste ani v najhoršom sne neočakávali, niečo, čo ste neplánovali a s čím ste sa museli popasovať.
Mne sa napríklad stáva pravidelne, keď sa s deťmi vyberiem na výlet, že polovicu vecí zabudnem zbaliť. Ani nie tak detských, ako skôr svojich. Neviem, či je to tým, že sa balím príliš netrpezlivo, alebo v tom nemám systém. Jednoducho - stále mi niečo chýba. Raz je to zubná kefka, inokedy zubná pasta, nočná košeľa alebo hrebeň. Je to naozaj nemilé zistenie, najmä v prípade, že sa v okolí nenachádza obchod, v ktorom by ste si mohli túto základnú výbavu kúpiť. Ale ja v žiadnom prípade nepodlieham panike. Nič strašné sa predsa nedeje.
Zabudla som si odličovacie tampóny? Nevadí, použijem toaletný papier. Nemám zubnú kefku? Umyjem zuby deťom, potom sebe a na druhý deň ju vyhodím a kúpim novú. Zabudla som si krém na tvár? Použijem hocičo iné, čo je mastné (nie motorový olej – neviem, kde presne v aute sa nachádza). Nemám makeup? Zamaskujem sa slnečnými okuliarmi. Nemám slnečné okuliare? Keď je zima, zabalím sa do šálu. V lete sa dá použiť detská šiltovka spustená šiltom do tváre, aby vytvorila tieň. Moralisti, nemusíte sa rozčuľovať, dieťaťu som dala na hlavu klobúčik, nedostalo úpal.
Nastávajú však aj vážnejšie situácie, ktoré musí moderná žena riešiť. Predstavte si, že si chcete otvoriť fľašu vína a nemáta vývrtku. Susedia nie sú doma, nemá vám kto pomôcť. Raz som sa snažila vydlabať korkovú zátku nožíkom. Toto riešenie zvíťazilo nad pôvodným nápadom odraziť hrdlo fľaše úderom o zárubňu. Vydlabávanie štupľa trvalo dve hodiny a nakoniec som víno cedila cez servítku, aby v ňom neplávali kúsky korku. Našťastie dnes sa už aj kvalitné vína predávajú vo fľašiach s obyčajným uzáverom, ktorý sa dá jednoducho odkrútiť, takže k takýmto veľmi nepríjemným situáciám tak často nedochádza.
Osobitným typom improvizácie je ten, kedy sa musíte tváriť v pohode, aj keď v pohode nie ste. Raz ráno som si povedala, že v ten deň budem myslieť pozitívne. Usmiala som sa na seba do zrkadla a vyslovila zopár afirmácií o tom, že som šťastná, krásna a dobre sa mi darí. V rámci starostlivosti o svoju osobu som si na tvár a dekolt natrela hustú pleťovú masku zelenej farby a nechala ju pôsobiť. Do toho však zazvonil kuriér, a tak som bežala dole prevziať balíček. Keď už som bola dole aj s peňaženkou v ruke, napadlo mi, že by bolo fajn skočiť do obchodu po raňajky. Vonku bolo krásne a ja som bola pozitívne naladená. Usmievala som sa na okolie a okolie sa usmievalo na mňa. Neuveriteľné, ako to funguje. To, čo človek vyžaruje, to sa mu aj vracia naspäť. Je to skutočne pravda, že človek priťahuje to, čo sám zo seba vysiela.
V obchode som si nakúpila základné potraviny a postavila sa do radu pri pokladni. Ešte aj tu sa na mňa všetci usmievali, muži i ženy všetkých vekových kategórií. Vtom mi zrak padol na zrkadlo pri východe. Zbadala som tam stáť Fionu z rozprávky o Shrekovi v mojich letných šatách. Keď mi to celé došlo, rýchlo som sa otočila na opätku a bežala k regálu s vlhčenými obrúskami. Zúrivo som zošúchala najväčšiu časť zelenej kôry z tváre a keď som vyšla z predajne von, vyzerala som už takmer ako človek.
Život prináša rôzne situácie a my sa nesmieme vzdať a musíme bojovať. Hlavná je schopnosť prispôsobiť sa. Len ten, kto sa prispôsobí, prežije.
