Petronela Hederová
Ako si udržať jeho srdce
Láska je večný problém. Niet ženy, ktorá by z času na čas netýrala svoju kamarátku úvahami o tom, čo mohla urobiť pre to, aby udržala vzťah s mužom, do ktorého bola (prinajhoršom stále je) zamilovaná.
Píšem knihy. Ozajstné, aj v pevnej väzbe.Doteraz mi vyšlo:2016 - Sokyne (Equilibria)2017 - Slasti rozvodu (Marenčin)2018 - Milovanie s vanilkou (Ikar) Som realistka2019 - Hádaj, s kým spíš (Ikar) - Odomkni! (Mafra - Evitovky) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Láska je večný problém. Niet ženy, ktorá by z času na čas netýrala svoju kamarátku úvahami o tom, čo mohla urobiť pre to, aby udržala vzťah s mužom, do ktorého bola (prinajhoršom stále je) zamilovaná.
Keď je žena dlhšie sama a nudí sa, napadne jej všeličo. Tie kreatívnejšie štrikujú, háčkujú, venujú sa servítkovej technike s nóbl názvom decoupage (pre nefrancúzštinárov - čítaj dekupáž).
Minule som sa tak zamyslela nad tým, že by bolo fajn, keby mi niekto pomohol splácať hypotéku. Ideálne nejaký muž, aby som spojila príjemné s užitočným.
Vždy som sa desila predstavy, že mi raz niekto ako darček objedná striptéra. Bude to k mojej štyridsiatke, päťdesiatke alebo osemdesiatke (máme tuhý korienok, prababky žili takmer do stovky).
S Jurajom Thalom sa poznám dlho. Ešte v minulom desaťročí sme boli členmi gothic-doom-death metalovej kapely Thalarion (odtiaľ odvodil aj svoj pseudonym).
Príroda je spravodlivá - zariadila, aby medzi oboma pohlaviami vládla rovnováha. Ženy sú krehké navonok, no silné vnútorne, muži to majú presne naopak. V ich drsnom tele drieme citlivá duša.
Ako je oddávna všeobecne známe, pre ženy sú charakteristické isté črty, respektíve oblasti, ktorými sa výrazne odlišuje od muža.
Milí blogeri! Každý z nás túži po tom, aby naše výtvory dosiahli vysokú čítanosť. Darmo sa mi tu budete všetci tváriť, že nie.
Život je nevyspytateľný. Dnes sedíte doma pri televízore, zajtra sa spútaný v kazajke hádžete o steny tapacírovanej miestnosti.
Mám rada Číňanov. Majú kvalitné výrobky (alebo aspoň ich repliky) a chutnú kuchyňu (bambus, kung-pao, jazmínovú ryžu, chrumkavú „dúfajmeže“ kačicu).
Matka. Čo vám napadne pri tomto slove? Mne sa v mysli vynorí obrázok vznešenej bytosti. Madona s dieťaťom v náručí. Alebo aspoň milá žienka bez mejkapu z reklamy na krém proti zapareninám.
Ako som už spomínala v predošlých príspevkoch, nedávno sa mi podarilo zamestnať sa. Uplynuli iba dva týždne zo skúšobnej doby, a ja musím riešiť, ako zabezpečím, aby moje deti niekto vyberal zo škôlky.
Milujem priestor. Je to úžasná veličina, najmä, ak charakterizuje napríklad byt, v ktorom bývate. Kto z nás by chcel žiť v stiesnených podmienkach?
Nikdy som nechcela písať blog. Zdalo sa mi to príliš osobné a vhodné akurát tak pre exhibicionistu. Nie, ja nebudem zverejňovať svoje súkromie.
Jedného dňa som zistila, že môj manžel už nie je tak celkom môj, pretože si ho požičiava akási slečna trpiaca Elektriným komplexom.
Rozhodla som sa napísať tento blog čiastočne zo zúfalstva a čiastočne preto, že mám silne vyvinutý zmysel pre spravodlivosť. Som revolucionárka a akákoľvek krivda dejúca sa v mojom okolí ma dostáva do bojovej pohotovosti.