Keď nevieš ako ďalej..

Pôjdeš so mnou? Alebo je to len moja túžba.. túžba nezostať v tej hmle sama...Ak budem zápasiť v tej hmle sama zo sebou, ty mi pomôžeš? Alebo ostanem s tebou ale predsa zase sama? A keď sa nevrátim.. bude ti smutno? Myslíš, že som nenahraditeľná? Hovoríš áno, no v mysli vidím nie...neklam ma, prosím.. nie teraz.. teraz keď sa rozhodujem.. rozhodnutie ťažké máta ma v hlave, vybrať sa tou cestou, veď na výber máme... v podstate je to ľahké isť kam chcem, ťažšie je vedieť.. čo to vlastne chcem. Počúvaš moje slová, tváriš sa smutne.. Ako mám vedieť, že to myslíš vážne? Bojím sa odísť.. paradox, keď tu nič nenechávam.. veď deti nemám, nemám lásku, rodina to zvládne, všetko sa predýcha.. tak prečo je ťažké odisť? Dosť už! Kričím si v hlave...Šum utíchol, hmla je zrazu svetlejšia.. Vidím začiatok.. Počkať! Začiatok?? Môj začiatok...alebo začiatok môjho konca... Budem stále stáť...stáť na tomto útese... dúfať, že slnko nový deň prinesie... Budem tu stáť a zožierať sa.. veď ty mi aj tak nepomôžeš... možno nevieš, možno nechceš.. je to jedno.. veď napokon možno mi aj tak práve pred nosom uteká šanca na lepší život...Možno