Bezmocná

To kreslo je malé...zdá sa, že sa scvrklo...inokedy sedím pohodlne...teraz som skľúčená v klbku...necítim sa dobre...možno som chorá...búši mi srdce...zalieva pot...Choroba to nie je...strach...strach je to.. to čo ma máta v snoch...to, čo mi nedá pokoj cez deň.. keď sa prechádzam s priateľmi.. v noci.. keď hľadám pokoj vo svojich snoch.. Ja už nechcem.. nechcem sa báť...nechcem žiť v strachu...v bezmocnosti.. nechcem sa dozvedieť, že sa niečo zlé stalo....no nechcem to nevedieť...Som bezmocná... dokážem s tým žiť... iná možnosť nie je.. som bezmocná... Boli ma hlava.. už nedokážem myslieť na nič iné...ubíja ma myšlienka na to, čo sa môže stať...som v akomsi kruhu...chodím stále dookola.. bolia ma už nohy...chcem chodiť...chcem nasledovať jeho kroky... ale zaostávam... alebo idem príliš rýchlo? Ako to je... musím ho nájsť.. nechcem kráčať sama...zase som bezmocná...som sama.. a neviem čo sa stane... Som bezmocná... dokážem s tým žiť... iná možnosť nie je.. som bezmocná...