Odznela však aj jedna informácia, ktorá môže prinášať znepokojenie a jasne avizuje, že niečo nefunguje. A to je rastúca miera voľných pracovných miest
. Mohli by sme si povedať, že však to je dobre, keď máme dostatok voľných pracovných miest a keď ich počet ešte k tomu rastie. Problém však je, keď nám pri klesajúcej nezamestnanosti rastie počet voľných pracovných miest. Ten by mal s klesajúcou nezamestnanosťou klesať. Lebo, to by znamenalo, že na voľné miesta prichádzajú nezamestnaní ľudia. Ak však tento počet rastie NAPRIEK klesajúcej nezamestnanosti, znamená to, že nám pribúdajú pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť našimi nezamestanými
, lebo sa na ne NEHODIA. A to je problém. To je dosť zlá správa pre tých nezamestnaných, ktorí si ešte prácu nenašli, lebo to ukazuje, že oni nie sú tí správni, ktorých zamestnávateľia hľadajú. A tak nám tu vznikajú dve skupiny nespokojných - nezamestnaní a taktiež zamestnávatelia. Na vyjadrenie vzťahu medzi nezamestnanosťou a pracovnými miestami ekonómovia používajú Beveridgovu krivku. Dobrý stav je, ak nám pri klesajúcej nezamestnanosti klesá i počet voľných pracovných miest. Pozrite si však na spomínanú Beveridgovú krivku, ktorá ukazuje dáta od roku 2008 do januára 2017:
Od vtedy sa ten červený kosoštvorec posunul smerom hore na 2,2% voľných pracovných miest.
Práve toto rastúce číslo je hrozbou, lebo rekvalifikovať a presťahovať ľudí na prácu, ktorá je na trhu dostupná je beh na dlhšiu trať. Na toto mala vláda kontinuity a pokroku myslieť pár rokov dozadu a konať preventívne opatrenia, aby sme sa tomuto stavu vyhli. Teraz sa s ním musíme popasovať aj s bolesťami, ktoré to prináša. Prinajmenšom by bolo korektné, keby vláda priznala, že to podcenila alebo zanedbala.
A tu sa hneď otvára diskusia o tom, ako vláda koná dnes na to, aby tieto problémy vyriešila. Tu by vám odborníci z oblasti školstva a trhu práce vedeli rozprávať, či sa niekam hýbeme...
