Tento týždeň prebieha debata o minimálnej mzde. Padajú argumenty z oboch strán – zamestnanci a odbory vs. zamestnávatelia a asociácie ich zástupcov. Pri viacerých argumentoch sa dá pochopiť, prečo padajú, a dá sa vžiť i do kože ich autorov.
No poďme sa pozrieť, kto z tejto debaty vyjde najlepšie. Odpoveď je: Vláda. Správcovia štátu. A prečo? Lebo pre nich je zamestnanec dobrý “artikel”, na ktorom sa dá dobre zarobiť a naplniť štátny rozpočet. A pritom si pomôcť vyriešiť i pár problémov, bez toho, aby musela upratovať vo vlastných výdavkoch.
To, že zdravotná poisťovňa má veľké problémy, vieme už dlhšie. No ako z toho von? A tu prichádza to populistické vládne riešenie zvyšovania minimálnej mzdy, ktoré má zdanlivo pomôcť ľuďom sa dostať k vyšším mzdám. Odborná verejnosť jasne hovorí, že minimálna mzda nie je ten nástroj a v skutočnosti tých nízkokvalifikovaných (ktorí tú minimálnu mzdu dostávajú) oberá o prácu a tým pádom aj o príjem.
Ale poďme späť, ako si tým vláda pomôže?
1. vyberie viac zdravotných odvodov a tým pádom naplní deravú a prázdnu kasu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pritom samozrejme pômože i súkromnej poisťovni Dôvera. Pýtate sa, no a čo? To je dobrá otázka. Fór je však v tom, že kým v roku 2015, keď vláda zdvihla minimálnu mzdu na úroveň 380 €, zdvihla aj odpočítateľnú položku na zdravotné odvody tak, že zdravotné odvody ľudia s minimálnou mzdou neplatili. Odpočitateľná položka znižuje totiž základ pre výpočet zdravotných odvodov. Keď sa odpočítateľná položka rovná výške minimálnej mzdy, tak základ je 0 € a tým pádom aj zdravotné odvody sú 0 €. Odpočitateľnú položku však už akosi odvtedy zabudla zdvihnúť a tak každým ďalším rastom minimálnej mzdy už ľudia s minimálnou mzdou začali platiť zdravotné odvody.
a) Poviete si, čo je na tom zlé?
b) Zlé možno nič, ale čo je na tom sociálne? Tak, keď vláda tvrdí o sebe, že je sociálna, a že zavádza sociálny balíček, ktorého súčasťou je zvýšenie minimálnej mzdy, prečo to neurobí poriadne. Prečo teda nenechá z toho zvýšenia plnú časť zamestnancom? Prečo mu z toho berie “províziu zo zvýšenia”?
c) Ak by totiž zdvihla odpočítateľnú položku tak, ako to urobila v roku 2015, zamestnanec by dostal hneď o 12 € viac.
2. Vyberie viac na dani. Áno, na dani. Dnes už aj ľudia s minimálnou mzdou platia dane, lebo odpočítateľná položka na daňovníka je viazaná na životné minimum, ktoré sa niekoľko rokov nemenilo až do začiatku tohto roka, kde ho dvihli o 1,4 €, čiže zanedbateľne. A práve táto stagnujúca výška spôsobuje, že každé zvýšenie minimálnej mzdy prinesie viac daní štátu. Ak by totiž od ľudí s minimálnou mzdou nechcela daň, tak ako tomu bolo v roku 2014, ľudia by dostali o ďalších necelých 20 € viac.
3. A to už by bolo spolu so zdravotným odvodom 32 € a čistá mzda by bola nie 403 €, ale 435 €.
Takže budúci rok, ak sa zvýši minimálna mzda, a vláda nezvýši odpočítateľnú položku na zdravotné odvody ani výšku životného minima, tak zamestnanec si síce prilepší o 29 €, ale štát si prilepší o 41 €. A zamestnanec zdražie pre zamestnávateľa o 70 €.
Takže vidíme, že štát na raste minimálnej mzdy zamestnancov vlastne zarába a bohatne rýchlejšie ako samotný zamestnanec.
Na záver si teda zopakujme otázku, komu najviac vyhovuje zvyšovanie minimálnej mzdy? Naozaj záleží vláde na ľuďoch? Alebo iba na napĺňaní rozpočtu, ktorý si vie rozobrať svojím “smerom”…
A na záver pár tabuliek a grafov:
Moju prácu môžete sledovať aj na: https://www.facebook.com/edo.heger/
Moje vystúpenie k dlhovej brzde:
