Je rok 2044. V slovenskom parlamente niet ani jedného liberála, liberálne strany zanikli a pod Tatrami ostalo už iba pár stoviek priaznivcov tejto ideológie. Vo väčšine okresov sa už dajú liberáli spočítať na prstoch jednej ruky. Nasledujúce riadky sú krátkym opisom toho, ako sa to za dvadsať rokov podarilo. Súčasne môžu slúžiť ako návod na porážku liberalizmu. V súlade s ústavou a demokraticky.
Všetko spustilo jedno - jediné rozhodnutie a opatrenie predsedu vlády. Nikto nevie, ako a prečo v jeho hlave vzniklo, kto a čo ho pri tom inšpirovalo. V septembri 2024 ním obmedzil čas, ktorý mohli členovia vlády, parlamentu a vedúci pracovníci štátnej správy venovať sociálnym sietiam (SC) a vyhľadávaniu na internete, na 30% pracovnej doby. A nielen to. Nemohli už uverejniť viac ako jeden príspevok na SC denne. Zdesenie medzi smotánkou našej štátnej správy sa ešte zvýšilo, keď sa dozvedeli, že vyššieuvedené bude dôsledne monitorované a kontrolované. Keďže predtým uvedeným činnostiam venovali osemdesiat percent pracovného času, odrazu sa im uvoľnila celá jeho polovica na aktivity, ktoré nepoznali a predtým nevykonávali. Dokonca viac ako polovica. Veď aj zháňanie kostýmov a nastajlovanie sa pre príspevky na SC trvá veľa času. Pomerne dlhú dobu zabralo aj obliekanie a vyzliekanie lesníckych uniforiem a krojov a cestovanie do odľahlých miest, kde sa konajú ľudové slávnosti a horievajú vatry zvrchovanosti. Ale aj vyhľadanie koľko presne testosterónu má boxerka velterovej váhy, netrvá len päť minút, obzvlášť keď ťukáte iba jedným prstom. Neistota sa stupňovala, Čo budú teraz robiť, kto pokryje témy, ktoré sužujú Slovákov, ako napr. nominácia hokejovej reprezentácie, akvizície HC Rytíři Kladno, otvárací ceremoniál OH, mozaika v DPOH a zánik bielej rasy?
Niekoľko dní a týždňov ministri a štátni tajomníci našich ministerstiev bezradne vysedávali v kanceláriách. Keď ich však fúkanie dymu do črepníkov prestalo baviť, všetci liberáli boli z vedenia ich inštitúcií odvolaní, slovenské zástavy všade vyvesené a sochy Cyrila a Metoda už nebolo kam umiestniť, vybrali sa do terénu. Začali sa objavovať medzi poľnohospodármi, v školách, nemocniciach, v prostriedkoch hromadnej dopravy. A keďže už nemohli venovať čas pózovaniu pred inkubátormi a na žatve, začali sa rozhliadať okolo seba. A zistili, že nielen cesty a diaľnice sú v žalostnom stave, ale aj nemocnice, školy, sociálna starostlivosť, šport a vôbec všetko, čo je v priamej kompetencii vlády. Pravda ich kvalifikácia, schopnosti a kapacity boli dosť obmedzené, ale aj tak sa začali svojim rezortom venovať a situácia sa začala veľmi pomaly zlepšovať. Ukázalo sa, že po rokoch strádania aj to málo stačí národu na to, aby vo voľbách 2027 strana Hlas pre tvoj správny smer získala viac hlasov, ako v tých minulých. PS presvedčilo len 15% voličov a SaS a Demokrati sa do parlamentu nedostali. Liberáli boli citeľne oslabení. Vďaka dobrému volebnému výsledku hlavná vládnuca strana nemusela do koalície pribrať SNS. Tým sa kvalifikácia a odbornosť vlády výrazne zvýšila. Odborníci z rezortu životného prostredia už neprerušovali divadelné predstavenia a nestrieľali medvede, splnomocnenci vlády prestali hovoriť o sprisahaní temných mocností. Poslanci a členovania vlády získali ďalší vzácny čas na zveľaďovanie našej vlasti, lebo už nemuseli čeliť častým pokusom o odvolanie spojeným s dlhými a vyčerpávajúcimi parlamentnými diskusiami. Veď robili prevažne užitočné veci. Veľa vzácneho času pribudlo najmä poslancom po tom, ako sa v roku 2033 nestorka parlamentu Anna Záborská rozhodla odísť do dôchodku vo veku 85 rokov, krátko po tom ako predložila plénu svoju 144. novelu zákona o rodine. Opäť s niekoľkodňovou diskusiou.
Diaľnica bola onedlho dostavaná, stav ciest sa zlepšoval, naše univerzity sa zaplnili domácimi a zahraničnými študentmi, mladí a schopní emigranti sa začali vracať domov. Česká vláda sa snažila zastaviť odliv mozgov na Slovensko stabilizačnými prémiami. Liberáli naďalej strácali argumenty, veď sa plnil ich volebný program.
Keď potom v roku 2039 vyhral Hlas pre váš správny smer s veľkým náskokom voľby, dostalo sa Slovensko paradoxne na križovatku a pozitívny vývoj bol v ohrození. Bolo to preto, že premiér zneistel. Jeho hlavná motivácia sa vytratila. Nemal už priestor rozvíjať svoje najväčšie hobby – odhaľovanie a trestanie nepriateľov. Nepriatelia už skrátka neboli. Po tom, ako štát začal vzorne zabezpečovať domovy pre seniorov a sociálnych služieb, financovať šport, hasičov, pomáhať postihnutým a odkázaným, neziskové organizácie živorili a zanikali. Nepriateľské médiá chválili vládu za jej úspechy. Zlá už nebola ani Európska únia, ktorá dávala Slovensko za príklad. Navyše 108-ročný George Soros v roku 2038 umrel a Šimečka, krátko po tom ako sa PS nedostalo do parlamentu, sa odsťahoval do Čiech pomáhať Pirátom bojovať proti vládnej koalícii Babiša s Okamurom.
V roku 2039, po zdrvujúcom volebnom víťazstve mal premiér sedemdesiatpäť rokov, už s námahou urobil slabých dvadsať zhybov. Vždy bol však schopný robiť kompromisy, ktoré boli v jeho prospech. A jeho hlavným drajvrom bola stále moc. A tá pribúdala s volebným výsledkom oveľa viac, ako keď Slovensko stagnovalo. Preto obetoval svoje veľké potešenie strašiť nepriateľmi za to, aby sa nemusel stresovať, či vo voľbách prejde SNS alebo fašisti, aby zosmolil vládu. Rozhodol sa pokračovať v nastúpenom trende rozvoja. Nijako sa za posledných dvadsať rokov nezmenil, je stále taký istý, ako predtým. Jediné, čo je na ňom iné, je to, že odkedy začalo Slovensko napredovať, už nehovorí, že za stav našej spoločnosti môže opozícia a že sa za všetko môžeme poďakovať Matovičovi a liberálom.
Jedinou skupinou v spoločnosti, ktorá nebola spokojná s vývojom našej vlasti a s vládou sa stali dôchodcovia. Michal Kotian, predseda Jednoty dôchodcov Slovenska to tlmočil vláde v otvorenom liste. Nechcú vysoké dôchodky, ale preferovali by skôr vianočné prídavky a 13. a 14. splátku, ako boli zvyknutí. Politická stabilita ich nebaví, lebo pred voľbami vždy dostali pridané. Preto, ak boli voľby predčasné, dostávali častejšie. Ďalej požadujú v každom kraji, alebo najlepšie okrese postaviť aspoň dva kilometre cesty, kde budú môcť jazdiť medzi výmoľmi a nebude sa odhŕňať sneh. Z nostalgie, ale aj preto, aby boli pripravení na cesty do zahraničia. Nepáči sa im tiež, že sa už nemajú na čo sťažovať a chcú obnoviť čakanie u lekárov, aby sa mohli socializovať. Vďaka nespokojnosti dôchodcov sa v ich radoch začal šíriť opozičný liberalizmus, ale ani ich hlasy PS nepomohli. Kleslo s preferenciami pod päť percent, veď kto by volil neistotu namiesto blahobytu.
Rozvoj Slovenska pokračoval až doteraz, do roku 2044. V tomto roku zanikla posledná liberálna strana a liberalizmus bol konečne porazený. Máme sedem univerzít medzi 500 najlepšímu vysokými školami na svete (v roku 2024 – ani jednu, poznámka autora), nové moderné nemocnice si vyberajú medzi našimi a zahraničnými doktormi. Desať rokov do dokončení diaľničnej siete začal premávať rýchlovlak, ktorý spojil Bratislavu a Košice za menej ako dve hodiny. Sme na treťom mieste v testoch PISA, sme štíhli ako Taliani, zarábame ako Škandinávci, máme priemerný vek ako Španieli. Ľudia neveria konšpiráciam, nemusia sa venovať politike a tešia sa zo života. Majú presne ten pokoj, ktorý pred dvadsiatimi rokmi sľuboval nastupujúci prezident.
A to je koniec rozprávania o tom, ako poraziť liberalizmus na Slovensku. Ale tak ste si to, naši liberálobijci, asi nepredstavovali, že?
