Pred necelým mesiacom som uverejnil blog „Ako zistíte, že nie ste na Slovensku?“. Kvôli kompletnosti cítim potrebu doplniť ho o inverzný pohľad. O naše smutnosmiešne slovenskosti. Aby som si od politiky trocha oddýchol (a aby ste si oddýchli aj vy), nebudem spomínať naše politické pikošky a kuriozity. Napriek tomu, že politický svet na Slovensku je plný lokálnych špecifík, anomálií, exotov a neuveriteľných vyhlásení a činov, ktoré sú inde neopakovateľné. Uvádzam osem slovenských reálií, vlastností alebo čŕt, pri zažívaní ktorých vás môže zalievať ten príjemný pocit, že ste doma. Niektoré sa vám pritrafia aj v zahraničí, ale domnievam sa, že nie tak často a pravidelne ako u nás. Fakt, že politika zaznie len podprahovo, mi umožní byť pozitívnym. A priniesť aj riešenia a poučenia alebo radu, ako sa namiesto rozčúlenia pobaviť.
Číslo 1: Technické a prevádzkové príčiny
Koľko problémov už na Slovensku spôsobili a ešte spôsobia. Zatvorené prevádzky, nefungujúce služby, zmeny programu, termínu, vypadnuté spoje. Technické a prevádzkové príčiny sú u nás každodennou príčinou sklamania, sĺz, hnevu, kriku a depresií obyvateľstva. Navrhujem, poučiť sa od šikovnejších. Prečo tieto mýtické a univerzálne termíny nepoužiť aj v osobnom živote? Uvediem dva príklady. Na otázku “Drahý, prečo ma už tak nemiluješ ako kedysi?” sa dá odpovedať “Z prevádzkových príčin”. A v prípade “Dedo, prečo lode zo železa plávajú na vode?” je úplne na mieste replika “Z technických príčin”. Skúsil som, funguje to. Nepríjemné otázky po čase zmiznú.
Číslo 2:Vlaky
Naše vlaky meškajú, jazdia niekoľkonásobne pomalšie a služby národného dopravcu sú niekoľkonásobne horšie ako vo väčšine európskych krajín na západ od nás. Dalo by sa to priradiť aj k prvému bodu, lebo to často býva z prevádzkových a technických príčin. Považujem to však za natoľko relevantné, aby som to spomenul osve. Áno, lístky sú tiež až niekoľkokrát lacnejšie. Kvalita zodpovedá cene. Všetko lacné niečo stojí. Poučenie: Nie všetko, čo sa nazýva národné, je dobré.
Číslo 3: Závisť
Vo vašej obci sa nič nedeje, nie je tam kaviareň ani reštaurácia… Keď zorganizujete koncert, bál, nacvičíte divadelnú hru, alebo otvoríte nejakú prevádzku či kurz macramé, takmer všetci prídu a poďakujú vám. Vaša sláva skončí na druhý deň. Zato ešte týždne bude celá obec počítať, koľko ste na vstupnom alebo na prevádzke zarobili. Riešenie: Aj keď ste prerobili aj vlastné gate, kúpte si krátko po akcii objemný elektrospotrebič do domácnosti a s kuriérom sa dohodnite, aby zastal pri každom desiatom dome vašej obce a zakaždým sa spýtal, kde bývate.
Číslo 4: Platba kartou nie je možná
Z princípu, lebo vypadol systém, alebo nie je signál. Prípadne iba od 5€. Nemáte hotovosť a najbližší bankomat je v strediskovej obci deväť kilometrov odtiaľ. Riešenie: Nevyjdite z domu bez sady stoeurových bankoviek alebo bez 49 kusov drobných euromincí. Použite ich pri platbe u dotknutých podnikateľov. Ak vás budú posielať rozmeniť, alebo nebudú mince chcieť, vedzte, že majú povinnosť ich prijať.
Číslo 5: Posledný vstup
Tento fenomén existuje všade, nielen na Slovensku. Najčastejšie v múzeách, ale ekvivalentom je aj posledná objednávka v reštaurácii. Len sa mi zdá, že u nás je toho viac. A pokiaľ sa vo svete stretávam najčastejšie s polhodinou pred záverečnou, u nás to býva prevažne hodina. Viackrát som už videl aj sklamanie na tvári personálu múzea, keď som vstupoval 61 minút pred skončením otváracích hodín. Poučte sa. Napríklad oznámte šéfovi, že sa nemôžete zúčastniť porady, ktorá sa začína hodinu pred koncom pracovnej doby. Potrebujete si upratať fascikle (nástroje), kanceláriu (dielňu) a pripraviť sa na odchod domov.
Číslo 6: Mierne sporné medzinárodné špeciality
Parížsky šalát, ruské vajce, mexický guláš, boloňské špagety… Mnohí naši turisti boli pri návšteve Paríža alebo Petrohradu prekvapení, že si nemôžu vychutnať ich obľúbenú majonézovú pochúťku. Aj z toho, že v prístave v Acapulcu nevedeli zohnať mexický guláš. Ale ešte viac by boli prekvapení, keby reštaurácie v Štrasburgu ponúkali gemerské suši, alebo keby sa hitom sezóny cukrární a pekární v Baskicku stali ilavské maracujové rezy. Ale to nám nehrozí, svet si slovenské špeciality nevymýšľa. A môžeme byť radi, že u nás zahraniční veľvyslanci nepodávajú kvôli tomu protestné nóty…
Číslo 7: Krajina hubárov
Počet amatérskych mykológov na tisíc obyvateľov je u nás asi najvyšší na svete. Keď rastú, tak aj počet hubárov na ár lesa je vyšší, ako je hustota obyvateľov v Monaku. Cesty pri lesoch sú zaplnené autami, miesta, kde sa dá zaparkovať, sú v sobotu už o pol ôsmej beznádejne obsadené. Riešenie: Vyhnite sa hubárskym regiónom. Vychutnajte si v tom čase ľudoprázdne centrá miest, obchody, nákupné centrá a kultúrne zariadenia.
Číslo 8: Krajina expertov
Ich najvyšší výskyt je v nasledovných vedeckých odboroch: medicína, epidemiológia, fyziologická a liečebná výživa, astrobiológia (a z nej najmä výskyt mimozemských civilizácií), enológia. Odbor neštudovali, nemajú relevantnú prax, nevedia čo sú nadobličky, na dennej a nočnej oblohe rozpoznajú iba dva objekty – Slnko a Mesiac, ale nepochybujú, že sú lepší ako svetové univerzity, výskumné pracoviská, kliniky. A najhoršie je to, že o tom nepochybuje ani štyridsať percent slovenskej populácie. Na toto poučenie ani riešenie nemám. A nemajú ho ani oveľa väčší frajeri, ako som ja.
