V jednom nákupnom centre v Poprade je jedna kaviareň. Už to budú možno aj dva roky, čo som v nej prvýkrát a naposledy sedel. S priateľkou. Ja som si objednal malé espresso, priateľka macchiato. A samozrejme, ako vždy na Slovensku, keď si objednáte espresso, aj ja som si vtedy od mladej, šarmantnej čašníčky vypočul otázku: "S mliekom, či bez mlieka?" Moja odpoveď bola "Bez." Čašníčka to pomerne šikovne priniesla na náš stôl, veď sme boli jediní zákazníci v kaviarni. Obrátil som na ňu vyčítavý pohľad.
So slovami "Á, vy ste mali espresso!" preložila macchiato spredo mňa pred priateľku a espresso, ktoré bolo pred ňou, presunula ku mne. Obrátil som na ňu druhý vyčítavý pohľad. Aj tentokrát reagovala veľmi promptne: "Jáj, vy ste chceli bez mlieka!" Schmatla obvyklú kapsličku s mliekom z mojho tanierika a elegantne odchádzala.
Nechám na vás posúdiť, či považujete za malú alebo veľkú mieru ignorancie, ak si niekto o tri minúty nepamätá veľmi jednoduchú objednávku dvoch osôb od jediného obsadeného stolu v podniku. Ja súdiť nebudem, ale chcel by som zverejniť výsledky mojich skúmaní zo slovenských barov a kaviarní. Asi tretina obsluhujúcich si aj tak nepamätá, či ste chceli mlieko alebo nie. Buď sa prídu opäť opýtať, alebo vám to prinesú naopak. A moje výskumy považujem za štatisticky významné, veľa cestujem a všade sa zastavím niekde na kávu.
Espresso s mliekom je nezmysel. Espresso je len jedno, bez mlieka, 25 až 30 ml kávy s penou - crema. Odborník vám určite radšej poradí macchiato, ako zamiešať si doň studené mlieko alebo smotanu z kapsule. Ak si takto kávu vylepšíte, určite však už klasické espresso nepijete. V Taliansku si stačí objednať caffè, nič iné nedostanete. Málo lahodnej kávy bez cukru a mlieka na tanieriku. Iba ak vidia, že ste cudzinec, tak si niekedy overia, či naozaj chcete espresso, ktorému tiež hovoria caffè normale.
Pre mňa je Taliansko zasľúbenou krajinou, krajinou s dlhoročnou kultúrou pitia kávy. Dostať tu zlé espresso je prakticky nemožné. Za euro - euro dvadsať. Ak si ho pravda nedáte na Námestí sv. Marka v Benátkach, alebo na Piazzette di Capri. Je to ich káva – caffè, tak ako čaj - tea je v Anglicku len jeden. Čierny, žiadne sušené bylinky alebo ovocie vylúhované vo vriacej vode. Ale čaj opustíme, to je samostatná kapitola.
Aj ja sa dopúšťam kávového nezmyslu, keď si na Slovensku objednávam malé espresso. Ale žiaľ, naučil som sa robiť to, aby som predišiel nedorozumeniu. Ďalším slovenským nezmyslom je totiž vydávať za espresso stredne veľkú šálku naplnenú až takmer po okraj kávou. Espresso vám urobia tiež, ale musíte si objednať piccolo, čo je tiež nezmysel. Jedná sa síce o talianské slovo s významom malý (káva je v taliančine mužského rodu), ale ak by ste si v talianskej kaviarni objednali piccolo, tak by sa na vás nechápavo pozerali. Piccolo je taký náš regionálny výmysel, do slovníka profesionálneho baristu ani kvalifikovaného amatéra kávy nepatrí.
Pokiaľ na Apeninskom polostrove je káva takmer všade dobrá a máte nízke riziko, že ju pripravia zle, u nás je ešte stále veľa podnikov, kde za viac ako dvojnásobnú cenu ako v Taliansku nedostanete espresso, ale niečo naozaj zlé, alebo veľmi zlé. Dokážu z profesionálneho stroja a korektnej komerčnej kávy pripraviť nápoj bez vábnej farby alebo chute alebo vône, najčastejšie však bez všetkých troch. A to je náš najväčší slovenský nezmysel týkajúci sa kávy.
Chápem, že existujú ľudia, ktorým talianske espresso nechutí, je pre nich horké. Preferujú kávu ináč praženú, napr. s ovocnými a kyslými tónmi. Plne rešpektujem, že kvalitná káva sa nemusí pripraviť na len espresso kávovare, nemusí mať penu, ani 25 ml. A chute sú rôzne, každý môže robiť, čo chce. Dať si trebárs do kávy rum, alebo aj kečup. Či srkať ju zo šálky ozdobenej citrónom, alebo aj krúžkom klobásy. Ale vážne. Kávová kultúra na Slovensku sa podobne ako naše návyky v pití vína za posledné desaťročia veľmi zmenili. Dobre si pamätám, keď takmer všetci pili "turka" z veľkých šálok. Aj "turek" sa dá pripraviť kvalitný a chutný. A teší ma, že aj u nás je čoraz viac nadšencov, dobrých baristov, ktorí vám urobia správne a chutné espresso. Tak sa mi stalo naposledy poslednú sobotu v Aurelica coffee na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. A nepýtali sa ma, či s mliekom alebo bez. Lebo tak to má byť. A keď sa nepýtajú, nemôžu ani zabudnúť, či ste ho chceli alebo nie.
A na záver len konštatovanie, že náš slovenský občan, ktorý si dá v podniku jednu kávu, nie je kaviarenský povaľač. Tiež navštevujem "bratislavské kaviarne" a osoby v nich mi prídu priateľské, tešia sa z okamihu a nekujú pikle o tom, ako ovládnuť regióny z metropoly. Veď viac ako polovica z nich buď z Bratislavy nepochádza, alebo v nej nemá rodičov. Domnievam sa, že sú menej nebezpeční, ako tí, ktorí sa spíjajú v krčme. Ale aj dobrá dedinská krčma nie je zlá. Aj tam si rád posedím. Ale nie pri káve.
