Zdá sa vám divné spájať slová starý a talent? Žiaľ, nielen v našej spoločnosti je táto kombinácia neprávom považovaná za absurdnú. Aj Gúgl to potvrdzuje. Keď som si dal vyhľadať spojenie „hľadáme staré talenty“, našiel som len jeden odkaz z roku 2006: Celoštátne podujatie Rozprávačské Lodno - hľadáme nielen staré talenty. Nič iné. Ak si dáte do vyhľadávača obligátne „hľadáme mladé talenty“, ani viacero skrínov vám nebude stačiť.
Je niekoľko definícií slova talent, najčastejšie je to niečo v duchu: „rozvinutá úroveň schopností“ alebo „schopnosť zvládať určitú činnosť lepšie ako priemerne disponovaní ľudia“. Nič o tom, že talent je výsadou mladých, som v jeho definíciách nenašiel. Ale aj tak sa automaticky v našom podvedomí spája s kategóriou juniorov. Starý človek je ten, čo zdržuje v rade a v obchode zatarasí regál vozíkom a debatuje. A ak aj ide študovať univerzitu tretieho veku, je to preto, aby sa zabavil s rovesníkmi a nie preto, aby sa stal uznávaným vedcom a expertom. Dožiť a neškodiť.
Napríklad, pri nábore zamestnancov nemôžu seriózne firmy a ani personálne agentúry uvádzať požadovaný vek zamestnanca, alebo predpisovať, že musí byť mladý. Považuje sa to za diskrimináciu. Rovnakou diskrimináciou je organizovať súťaže mladých talentov. O tom, že aj staré talenty existujú a to mnohé, by sa dalo dlho písať. Ale ja za všetkých radšej uvediem dva konkrétne príklady. Každý z úplne iného súdka.
Prvým je športovec, dnes 91 – ročný taliansky diskár Carmelo Rado. V mladosti sa raz zúčastnil na olympiáde a raz na majstrovstvách Európy, ale nepatril k užšej svetovej špičke. V súčasnosti je svetovým rekordérom v hode diskom v troch veteránskych kategóriách: nad 70, 75 a 80 rokov. Napríklad v kategórii sedemdesiatročných výkonom 55,27 metra. Ak by Carmelo Rado mohol po svojej sedemdesiatke súťažiť v roku 2023 so slovenskými diskármi, ani jeden by ho neprehodil, v žiadnej vekovej kategórii. S týmto výkonom by bol najlepším aj medzi diskármi o 40 – 50 rokov mladšími. Je možné, že by to platilo aj v tomto a v minulom roku, ale príslušné štatistiky som na stránke Slovenského atletického zväzu nenašiel.
Druhý príklad starého talentu vás možno prekvapí. Bol ním v roku 1914 šesťdesiatštyriročný T. G. Masaryk. Vo veku, kedy sú už mnohí na dôchodku, nebol budúci kultový zakladateľ štátu a prezident Československa ani zďaleka veľmi úspešným politikom, vedcom, pedagógom a ani otcom rodiny. Jeho Česká strana pokroková nepatrila medzi dôležité, aj počet jej mandátov v Ríšskej rade a aj Českom zemskom sneme bol vždy nízky. Napriek tomu že Masaryk uverejnil viacero vynikajúcich vedeckých prác, žiadnu veľkú kariéru na Karlovej univerzite neurobil. Jeho kolegovia vedeniu napísali list, v ktorom sa sťažovali na jeho správanie. Celkovo mal povesť človeka, ktorý nerešpektuje iné názory a ťažko sa s ním spolupracuje. Nepohodol sa so staročechmi, mladočechmi a ani viacerými členmi svojej vlastnej strany. Polarizovel spoločnosť svojimi názormi vo verejnosťou širokosledovaných polemikách o pravosti Královodvorského a Zelenohorského rukopisu, aj počas „českej Dreyfusovej aféry“ – súdnom procese s Leopoldom Hilsnerom. Zastával síce správne stanoviská, ale často ľudia nevedia akceptovať pravdu v svojej nahote, ale iba po kvapkách a vhodne oblečenú. A tak Masaryk pritom často bojoval prakticky proti takmer celému národu. Keď v decembri 1914 emigroval a začal pracovať v exile, málokto veril v úspech jeho misie. Dôležité persóny českej politickej scény sa domnievali, že veci sa budú dať viac ovplyvňovať doma. Napriek tomu sa tento vizionár a veľký stratég, ktorý medzi prvými pochopil, že budúcnosť našej štátnosti nie je v rakúsko-uhorskej monarchii a ani v orientácii na cárske Rusko, svojou tvrdou prácou naplno presadil až na prahu sedemdesiatky.
Prečo by športovca mesiaca nemohol vyhrať atlét vo veteránskej kategórii, keď už sú v ankete právom začlenení aj športovci s telesným znevýhodnením? Prečo by s tínedžermi v súťažiach o najlepšiu poviedku alebo báseň nemohli súťažiť osemdesiatnici? Kde sú profesionálni skauti starých talentov? Napravme to.
Čo ma viedlo k tomu, aby som napísal tento blog? Aby som sa zastal a podporil tých, ktorí sú presvedčení, že toto ešte nemôže byť všetko. Ale hlavne kvôli sebe. Aj ja sa hlásim. Tiež som starý talent. Áno, viem, Masaryk a ani majster sveta vo vrhu guľou už zo mňa nebude. Ale som presvedčený, že by som sa mohol presadiť aj v špičkových aktivitách. Napríklad v slovenskom parlamente by som nepatril medzi najhorších. Žiaľ, bol by som lepší ako viacerí „odborníci“ aj inde. Ktorí, nebudem spomínať, dobre ich všetci poznáte.
