No už keď som ju čítala viackrát začala mi dávať zmysel, respektíve som zistila, že nedáva zmysel a čudovala som sa, ako niekto vôbec také niečo môže navrhnúť. Nič proti pánovi Lipšicovi, toho náhodou celkom beriem. A čo sa mi nej tak nezdá? No je toho dosť. Tak na začiatok, článok 3 hovorí, že „pod výrazom výhrada svedomia sa v tejto zmluve rozumie námietka urobená na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad.“ A už tu vidím prvý rozpor a to preto, že najprv hovorí o námietke urobenej na základe slobody svedomia a hneď na to dodávajú že podľa vieroučných a mravoučných zásad. Tak keď má byť niečo na základe slobody svedomia, nemalo by to byť ohraničené vieroučnými a mravoučnými zásadami. Ale čo sú to vlastne tie zásady? To je taktiež obsiahnuté v článku 3: „pod výrazom vieroučné a mravoučné zásady sa v tejto zmluve rozumejú zásady vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi.“ A máme to tu. Zrazu nemáme možnosť uplatniť si výhradu svedomia na základe nášho slobodného svedomia ale len na základe zásad podľa Magistéria Kat.cirkvi. Čiže ak sa naše svedomie nezhoduje s týmito katolíckymi zásadami máme smolu. I keď na Slovensku sa 70% obyvateľov hlási ku Katolíckej cirkvi, niesu to všetci. Preto to považujem za značnú diskrimináciu. A ešte k tomu je to aj protiústavné, kedža naša ústava hovorí, že nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na základe pohlavia...a náboženstva (druhá hlava, v prvý oddiel, článok 12, odsek 2 Ústavy SR), čo by sa, myslím, zavedením tejto zmluvy dialo. A len tak mimochodom, niečo také, ako vieroučné a mravoučné zásady vôbec nie je spísané. Na každej fare vám síce s radosťou poskytnú výklad, no založiť medzinárodnú zmluvu na niečom, čo sa predáva len ústnym podaním a nikto presne nevie, čo všetko to obsahuje, sa mi zdá dosť nelogické. Ďalej, dosť sa diskutovalo o tom, či je zmluva samovykonateľná, alebo nie. Samovykonateľnosť bol pojem, ktorý mi nebol tiež jasný a tak som si ho vyhladala. A dozvedela som sa , že nejaká zmluva je samovykonateľná, ak jej fungovanie neupravujú žiadne zákony, resp.ak na svoje fungovanie žiadne zákony nepotrebuje. V zmluve sa síce hovorí o zákonoch, ktoré by sa kôli tejto zmluve mali prijať. No prijímanie zákonov a je dosť dlhý proces (ak sa nejedná o platy poslancov) a preto, kým by boli tieto zákony prijaté, zmluva by bola samovykonateľná. Táto zmluva, trúfnem si povedať, by tiež obmedzovala suverenitu nášho štátu. A to tým, že v článku 5 sa hovorí, že Slovenská republika upraví vo svojom právnom poriadku ďaľšie podrobnosti uplatnenia tohoto práva. A kdeže je o v rozpore s našou ústavou, pravdepodobne by sa musela upraviť aj tá. A to, podľa mňa, je zasahovanie do suverenity nášho štátu. Taktiež sa mi nepozdával článek 7, poďla ktorého by sa zriadila komisia, ktorá by mohla „predkladať pripomienky k všeobecne závazným právnym predpisom“. To v podstate znamená, že cirkev by mohla zasahovať do nášho zákonodarného procesu.A tiež sa dosť diskutovalo o tom, či je zmluva nevypovedateľná alebo nie. Platnosť tejto zmluvy nieje presne stanovená. V článku 9 sa hovorí: „Táto zmluva sa uzatvára na neurčitý čas a jej platnosť sa skončí na základe dohody zmluvných strán alebo skončením platnosti základném zmluvy.“ No takže, začnime tou základnou zmluvou. K nej sa dostať bolo omnoho náročnejšie a vyžadovalo to dosť veľa času stráveného na internete. Ale nakonec sa podarilo a dopracovali sme sa k nej. No jej platnost taktiež nieje presne stanovená, čiže túto možnosť môžeme vylúčiť. A dohoda zmluvných strán je podľa mňa ešte menej pravdepodobná, veď prečo by cirkev chcela zrušiť niečo, o čo sa tak krvopotne, no našťastie neúspešne, pokúšala. Z toho pre mňa vyplýva, že je nevypovedateľná. Na záver by som dodala, že niečo také jako právo na výhradu vo svedomí by sme rozhodne mali mať. Stotožňujem sa s myšlienkou, že člověk by nemal robiť niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím. No v praxi si to neviem veľmi predstaviť, bolo by to jednoznačne veľmi zložité. No dúfam, že sa to niekomu nakoniec podarí a že bude panovať skutečná sloboda svedomia pre všetkých.
AD: Výhrada svedomia
V poslednej dobe dosť diskutovaná téma, ktorá ma veľmi zaujala. Aj v médiách sa o nej dosť hovorilo. Je v podstate aj dôvodom rozpadu našej vlády. Tak sme sa spolu s kamarátkou rozhodli zmluvu, ktorá túto výhradu mala zaviesť, vyhladať. Musím sa priznať, že po prvom prečítaní som z nej bola totálny „jeleň“.