Dva až tri týždne do zadu sme sa s partnerkou vybrali na tri dni do Tatier, kde sme mali v pláne zdolať vrch Baranec. Ale prvý deň, ako sme cestovali smer Žiar, kde sme mali vybavené ubytovanie, sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť do Jasnej.
Čo sa týka toho okolia v Jasnej nebudem komentovať, lebo to je do plaču, ale Vrbické Pleso, ktoré je hneď pod Lanovkou Vám ponúkne pekný a asi najkrajší moment celej Jasnej. Je to jednoduchá prechádzka okolo celého plesa.
Po krátkej prechádzke okolo plesa prišiel na nás hlad, nájsť niečo otvorené bolo náročné, ale nakoniec v jednom hotely bola reštaurácia otvorená a tam sme si dali naše Slovenské bryndzové halušky, ktoré boli chuťovo veľmi dobré. Nezostávalo nič iné, ako sa vybrať smer LM - Žiar a ubytovať sa.
Druhý deň ráno, sme sa vybrali o 7 hod z parkoviska v Žiarskej Doliny smer - Žiarska Chata. Putovanie na chatu bolo príjemné a začiatkom Vás čakajú aj pekné pohľady na potok, ktorý má v sebe kamene a v ďaka tomu má fotogenickú tvár.
Po pár min. sme sa dostali už na otvorené priestranstvo. Na fotkách možno vidíte holé kopce, ale nie je to po ťažbe. V roku 2009 tu spadla storočná lavína, ktorá bola veľkých rozmeroch a spôsobila i veľké škody. Ako si tak kráčame prírodou, na chatu, pozeráme sa na kopce a vidíme hustú hmlu. Už bolo jasné, že na vrchole nič neuvidíme, ale to nebol dôvod aby sme sa a tak nepokúsili zdolať vrchol.
V diaľke sme už zbadali Žiarsku chatu a keď sme ku nej prišli, rozhodli sme sa, že si dám čaj a vyberieme sa na Baranec. Ráno o cca 8 na chate nebol nik, okrem domácej.
Po čajík sme sa mohli vybrať smer Baranec. Začiatok bol ešte v kľude a jednoduchý. Žiadne blato, voda ani nič iné nám nebránilo zdolávať výškové metre.
Pomaly sme sa dostávali do pásma kosodreviny a podmienky sa začali meniť.Voda na tur. chodníku miestami s toho bol až malý potok, ale stále sme nevideli v tom problém, prečo nezdolať vrchol.
Ale, ako sme sa dostávali stále vyššie a vyššie tak prišiel ďalší problém. Dostávali sme sa do hmly kde nič nebolo vidieť a hlavne silný vietor, ktorý bol silný a veľmi studený. Ale stále sme pokračovali.
Po chvíľke sme sa dostali do Výšky 1700 metrov a do Rázcestia pod Homôlkou a to bolo to správne miesto, kde si dať do seba troška slivovice na odolnosť proti vetru a zime. Popravde povedané, moc to nepomohlo a preto sme sa rozhodli, že Baranec tento krát nezdoláme, ale vyberieme sa aspoň ku Žiarskemu plesu, ktorá má nadmorskú výšku kúsok nad 1800 metrov.
Ako sme stále viac a viac stúpali tak vietor bol silnejší a hmla hustejšia. Sme radi, že sme sa rozhodli tak ako sme sa rozhodli. Našťastie Baranec počká na nás i na leto.
Ako sme tak prišli ku plesu, tak sme videli len bielo nič viac. Takže je otázne v akom stave pleso bolo , ale to sa už nedozvieme, až cez leto. Nezostávalo nič iné, ako sa vybrať zas smer Žiarska chata.
Klesanie nám išlo rýchlo, hnalo nás jedlo na chate a predstava, že si dáme dačo dobré do žalúdkov. Tak ako sme si želali sa aj stalo. Jedlo bolo vynikajúce.
Cestou na ubytovanie sme si ešte spravili poslednú fotku s tohto výletu a mohlo sa ísť odpočívať do postele.
