6.10.2016
308 dní od nákupu prešlo ako voda, je štvrtok a ja sa z práce dostávam neskôr, ako som pôvodne dúfal. Prvá električka mi ujde pred nosom, ale ďalšou sa už veziem k Centralu, kde som odparkoval auto. Počasie je nič moc a ešte sa musím aj vrátiť po Janku do mesta, lebo dokončuje nejaké pracovné veci. Diaľnica do Budapešti je plná ako nikdy a do toho doslova leje, no nezačína sa to najlepšie. Na parkovisko pred letiskom dorazíme okolo šiestej, takželetecké múzeum opäť raz nestíhame.
Check-in sme si spravili online, ale máme aj batožinu, čiže si tak či tak musíme vystáť celkom solídny rad. Strategicky sa každý postavíme do jedného, čo sa ukáže ako prezieravý ťah, lebo ten môj sa hýbe oveľa rýchlejšie. Ruksaky miznú v útrobách letiska, my prejdeme kontrolou a onedlho sa už náš Airbus A320 odliepa od zeme. Dve hodiny do Istanbulu ubehnú pomerne rýchlo aj vďaka servisu s jedlom a fľaštičkou červeného.
Niečo po jedenástej už pristávame na Ataturkovom letisku, kde sa pomedzi davy ľudí nedá pomaly ani chodiť. Čas si krátime návštevou terasy a využívaním free wifi (2 hodiny na týždeň).
Okolo jednej ráno už začína boarding na náš prvý let wide-body lietadlom, v našom prípade to jeBoeing 777-300ER (Ankara). V seat guru som si ešte v lete pozrel rozloženie sedadiel a napísal som na pražskú pobočku Turkish airlines, aby nám na oba lety pridelili nejakú dvojku vzadu, nech je ten len o niečo znesiteľnejší. Pri ceste tam sme dostali predposlednú dvojku 52A a 52B a za nás ako bonus čechov.
Krátko po štarte som sa začal hrať so zábavným systémom, že sa teda trochu zatiaľ pobavím, kým začnú servírovať jedlo a spustil som si biliard. Bavil som sa asi 30 sekúnd a celý systém mi zamrzol. Bohužiaľ nepomohli ani 3 reštarty od posádky a tak mi nezostávalo nič iné ako sa pozerať zvyšných 10 hodín letu na biliardový stôl. Onedlho sa však už začala servírovať večera, po ktorej som si ešte dal dva deci červeného a expresne rýchlo zaspal.
pokračovanie "cestopisu" nájdete na mojej stránke
