4.3.2016
Popíjať pri včerajšom balení si vecí Demänovku sa ráno ukáže ako nie práve najmúdrejší nápad. Budík zvoní o 5:40 ako o život a my vstávame s obrovským sebazaprením. Našťastie ideme v automatickom režime. Dobalíme posledné veci, rýchlo sa najeme a o pol siedmej vyrážame na Nivy. Prekvapí ma množstvo odparkovaných áut pred CBC, kde nie je jediné voľné miesto. Tak to rýchlo otáčam a ideme skúsiť nájsť miesto na Budovateľskej, kde sa na nás usmeje šťastie a nájdem jeden voľný flek. Autobus už stojí na nástupišti, tak môžeme rovno nastúpiť.
Ranná kríza ma v plnej sile dobehne v Brne, kde mi je tak zle, že mám pocit, že už tu nevydržím sedieť ani sekundu. Po návrate na diaľnicu si však pustím oddychový film a všetko je zasa super. Do slnečnej Prahy prichádzame desať minút pred plánovaným časom príchodu. Metrom sa vezieme jednu zastávku na Hlavní nádraží, kde si dáme obed v Burger Kingu, lebo nemáme náladu niečo hľadať.
Airport expres bus nás za 60 Kč na osobu dopraví až na letisko. Ruksaky obaľujeme potravinovou fóliou z Billy a ideme sa postaviť do nekonečnej rady na check in. Bohužiaľ stojíme rovno pod hodinami, čo túto agóniu ešte poctivo predlžuje. Po 23 minútach sa konečne dostávame k pultu aj my a zbavujeme sa ruksakov. Snáď nám ich Turci počas krátkeho času na zmenu lietadla niekde nezapatrošia.
Ako sa nám stáva často, aj teraz je náš gate niekde úplne na konci. Len si sadneme a už aj ohlasujú, že náš boarding sa posúva na 15:10, kedy sme už mali odlietať.
Keď už sme všetci v lietadle, tak v ňom ešte tvrdneme do štvrtej, kedy konečne odletíme. Kapitán sa ospravedlňuje za meškanie a hovorí, že sa pokúsi stiahnuť meškanie tak, že pristaneme iba o 20 minút neskôr oproti plánu. V Istanbule nakoniec pristávame niekedy okolo 19:25. Nasleduje cesta autobusom na terminál, kde nás ovalí obrovská rada na röntgen na prestupný let. Ukazujeme zamestnancovi letenky s tým, že o 25 minút máme odlet, na čo nám len povie: “no problem.” No dobre, keď hovoríš. Stojíme v rade asi 5 minút, keď začne zvolávať ľudí, čo letia do Tel Avivu, aby išli prednostne. Na treťom vyvolávaní pridáva aj Biškek, tak sa derieme dopredu. Veľa času nemáme, teda skoro žiaden. Šprintujeme na gate (samozrejme je niekde na konci) a spolu s nami aj jeden Poliak a asi Ruska, ktorá pri tom za sebou ťahá ešte kufor. Na tabuli už pri našom lete svieti last call, čo nám na pohode nepridáva. Našťastie to stíhame. V autobuse ideme asi desiati opozdilci, všetci ostatní sú už v lietadle. To je úplne nové 737-800NG.
V lietadle nakoniec tvrdneme ešte asi pol hodinu, kým sa konečne odlepíme od zeme. Na tento let máme objednané aj jedlo, ktorého sa už neviem dočkať. Medzitým sme si už aj vyhliadli dve voľné trojky, takže hneď ako nám ho letuška donesie už upaľujeme na ne. Každý obsadí jednu a hor sa večerať. Po jedle sa snažím spať, ale príliš to nejde.
pokračovanie "cestopisu" nájdete na mojej stránke
