Dve hodiny po opustení Arbilu prichádzame do Dohuku. Tu sa s chalanmi, ktorých som dva dni dozadu stretol na ulici lúčim a beriem si taxík na Zakho garage. Chvíľu čakám na štvrtého spolucestovateľa a potom vyrážame. Do Zakha je to za 5000ID a keď všetci vystúpia taxikár ma po dohode berie za 6000ID až na hranicu. Celú cestu hovorí niečo o Kaddáfim a smeje sa na tom. Na parkovisku pri hranici som niečo po jednej.
Auto do Silopi sa zaplní do pol hodiny. Počas čakania vodič spraví kópie našich pasov a môžeme sa zaradiť do kolóny. Nad nami sa začínajú sťahovať mraky plné piesku, takže to tu vyzerá ako na Marse. Obloha je hnedožltá a všetko naokolo vyzerá podobne.
Náš taxík už má čo to za sebou.
Vodič nášho taxi.
Pomaly sa približujeme k tureckej hranici.
Vodič pašuje cigarety a napcháva ich kde sa dá.
Po 6 a pol hodinách a štyroch kontrolách sme konečne v Silopi. Posledný autobus do Diyarbakiru mi už zdrhol, tak sa ubytovávam v Hoteli Turistik na hlavnej ceste, kde zjednám izbu z 35 na 30TL.
Skočím si ešte na kebab a na internet.
Moja izba.
Ranný ruch v Silopi.
Mesto takto v marci a za daždivého počasia nevyzerá príliš prívetivo.
Ešte som nejedol a cestou na otogar našťastie nájdem otvorenú kebabáreň. Kebab ešte síce nemajú, ale majú nejakú polievku, tak si dám aspoň tú. Potom si spomeniem, že v hoteli som mal v cene izby aj raňajky...
Cestou do Diyarbakiru - Cizre
Cizre spoza okna autobusu.
Posledná prestávka pred Diyarbakirom.
8.3.2011
stručný denník z cesty nájdete tu
