choroby - sťažnosti, ktoré ich otravujú

Boli ste už niekedy chorí? Myslím tak chorí, že ste ledva stáli na nohách a bolelo vás, keď ste museli ísť čo i len na záchod? Vtedy človek túži po podpore, po tom, aby mu niekto pomohol, poláskal ho, alebo mu povedal aspoň pár teplých slov. Keď ale nič také neprichádza, chudáčik začne nepriamo naznačovať iným, že potrebuje pomoc (sebaľútostivými rečami o tom, ako zle sa cíti), okolie ho začne vnímať ako herca, ktorí potrebuje byť stredobodom pozornosti pri obyčajnom (dajme tomu) prechladnutí. Nikto to nevie dekódovať, a nikto tomu chudákovi v posteli nespraví obyčajný teplý čaj. Všetci sa radšej vytratia, aby náhodou neochoreli, alebo aby nemuseli počúvať tie depresívne, sebaľútostivé reči. Je to tak. Nikto z nás nie je zvedavý na bolesti iných. Sme (či si to priznáme, alebo nie) len jeden druh z tých živočíšnych a dávka empatie je viac vrodeným talentom ako prirodzenou súčasťou nášho vzniku. Vlastne aj my všetci sme na blogu nie preto, že by sme bažili po názoroch iných, ale najmä preto, aby niekto bažil po našich názoroch. A preto, či Vás to zaujíma, alebo nie, aj ja som toto napísala len preto, lebo doma (ležiacu na posteli) nikoho nezaujímam a tak píšem,... uľavilo sa mi:)