Naozaj? Ja už si to nemyslím. Ja som to teda nakoniec prežila, ale bude mi veľmi dlho trvať, kým naberiem odvahu pozrieť si nejakú ďalšiu verziu tejto chronicky známej opery.
Celá opera má tri dejstvá a tie najkrajšie árie a hitovky odznejú do prvej štvrtiny dejstva druhého. A dovtedy to aj všetci takmer ustáli. Potom len nastalo "tóčo"!
Dej sa začínal v lese, tri Vodné víly spievali, Rusalka snívala na vŕbe. Potom sa rozprávala s otcom Vodníkom a potom išla za Ježibabou, lebo chcela byť človekom. Všetko OK. Až na pár pikošiek, ako keď v rámci výchovy detí a mládeže a snahy o protipól k akčným filmom v TV, dramaturg a režisér dali princovej družine do rúk miesto zbraní digitálne fotoaparáty a Princ, pretože bol v hierarchii najvyššie, dostal digitálnu kameru. Ale dobre. To ma pobavilo.
Druhé dejstvo na zámku. Na zámku boli všetci - dvorania, sluhovia, družina, hostia - bezrozdielu pankáči s bielo-oranžovými kohútmi. Akonáhle mal Princ prehovoriť (v tomto prípade zaspievať), prišla na scénu dvojica bodygardov so slúchadlami z čias Osobného strážcu Kevina Kostnera. To už sa mi niekoľkokrát nadvihlo obočie. Naopak, páčila sa mi Rusalka v nápaditých šatách ozdobených leknami a rovnakou svadobnou kyticou. Zato som nepochopila kostým Cudzej kňažnej, ktorý z časti pripomínal ruský kroj, z časti tibetské šaty, z časti plesovú róbu a z časti českú selku. Ale do tohoto miš-mašu zapadlo vlastne čokoľvek.
Tretím dejstvo vykulminovalo všetko. Aj výprava, aj režijný zámer a aj príbeh Rusalky. Na scéne bolo smetisko. Najprv som si myslela, že to sú tie temné hlbiny, do ktorých bola odsúdená Rusalka odísť po sklamaní v láske, ale bolo to smetisko. Vlastne sa im to podarilo. Dokonca aj vrak auta tam bol. Ten slúžil ako príbytok Ježibaby. Ona sa zrejme medzi prvým a tretím dejstvom presťahovala z lesa sem. Tri Vodné víly prišli ako hipisáčky s dredmi a tá čiernovlasá odspievala áriu "Mám zlaté vlásky mám". Druhá fajčila mariánku a tretia trsala pri magnetofóne. Miesto Kuchtíka a Polesného prišli za Ježibabou dvaja z SBS aj s baterkami v rukách a žiadali pomoc pre Princa, ktorý sa po odchode Rusalky trápi a stáva sa bláznom. Keď sa na scéne objavil Princ v pyžame a s igelitkou, myslela som, že už ma nič neprekvapí. Ale realizátori mali ešte niečo v rukáve. V igelitke si niesol portrét Rusalky a kahance. Urobil si taký malý vlastný pohreb tretej kategórie a náručí Rusalky, odetej v blikajúcom čiernom plášti, zomrel.
Áno, tlieskala som. Presne trom ľuďom. Úžasnému Vodníkovi odspievanom Maestrom Bencim, dirigentovi, ktorý napriek svojmu veku to celé ustál a pánu Dvořákovi za nádhernú hudbu.
Verte, odchádzali sme z divadla dosť mĺkvi.
foto: webstránka SND
