Matka 24 ročného skvelého syna a žena, ktorá neholduje vareniu a domácim prácam. Zoznam autorových rubrík: kultúrni turisti, čo ma vytočilo, poradňa, moje divadelné predstavenia, kreatívne drobnôstky, moje recenzie - hotely, príbehy zo života, keď treba pochváliť
V poslednom čase - a úplnou náhodou - trávim veľa času v spoločnosti týchto žien a mužov a zisťujem, že je to parádne korenie bežného života. Je to zaujímavá skupina ľudí, ktorí nám vstupujú osudovo do života. Radšej ich pomenujem takto, ako napísať, že je to u nich časom diagnóza. A pritom mám týchto ľudí rada a veľmi si ich vážim.
S kamarátkou sme kamarátke a kamarátovi organizovali svadbu. Zo začiatku to bola rutina, nerobili sme to po prvý krát. Po prvýkrát sme však za tri dni svadby zažili toľko, čo na iných šiestich svadbách dokopy.
Ty, Mišel, čo je s tým tvojim koňom? Nevinne klipkajúc očami sa ma opýtala priateľka Babulka. S prudko inteligentným výrazom som vypustila:“ S akým koňom?“. Do 3 sekúnd mi to docvaklo. Myslela toho, čo som ho onehdy za neidentifikovanú sumu dostala od manžela k Vianociam, toho, čo som ho vlastne nikdy naživo nevidela a na ktorého sme platili mesačne tisíc päťsto korún Po ôsmych mesiacoch sme prestali, pretože zomrel na zápal pľúc.
Jedna moja kamarádka Zuzka neustále spomínala akýchsi motýľov v žalúdku. Vraj je to príjemný pocit. A máva ho v prítomnosti mužov. Plne som ju pochopila iba nedávno.
Ahoj, zlatko, ozývam sa ti po dlhom čase a hádam ste doma všetci zdraví. U nás sa vlastne nič nové nedeje, iba
Pozerala som zboku na to čudo vedľa mňa a čakala na tie nevideteľné nitky materstva a lásky, ktoré podľa múdrych kníh mali prísť a zväzovať ma. Nič sa nedialo. To tam sa mrvilo, bolo To celé červené a ani meno, ktoré som vybrala, sa k Tomu nehodilo. Všetko mi pripadalo také nepatričné. V duchu som si opakovala asi milión krát - je to tvoj syn a bude tu pri tebe navždy...
Debilníčky sme mali na školách, aby naši rodičia vedeli, čo a ako. Debilníčky máme aj teraz, aby sme tentoraz my vedeli čo a ako. A debilníčky budeme mať aj potom, aby naše deti vedeli, čo kedy s nami a ako. Toto je jeden z mojich debilníčkov, aby som na to nezabudla. A už druhá časť.
Maximálne inšpiratívne na hlbokomyselné témy je pre mňa venčenie psa. Trošku bol dnes roztatárený (oplašený, bláznivý) a tak lietal a behal ako splašený. Bola tma, ani reflexnú bundu nemal, a tak som na neho pokrikovala, aby sa držal iba kúsok odo mňa. A tak ma napadlo, že vlastne jeho vlastné meno som ani nepoužila.
Toto som našla pri čítaní jedných inzertných schránkových novín. 3x som sa musela presvedčiť, že čítam dobre a nejde o tlačovú chybu.
Debilníčky sme mali na školách, aby naši rodičia vedeli, čo a ako. Debilníčky máme aj teraz, aby sme tentoraz my vedeli čo a ako. A debilníčky budeme mať aj potom, aby naše deti vedeli, čo kedy s nami a ako. Toto je jeden z mojich debilníčkov, aby som na to nezabudla.
Áno, asi sa to stane. A presne v zmysle poučenia poznaj svojho nepriateľa. A ja dodávam, ak chceš proti nemu účinne bojovať.
Okolo našej rodiny sa stále motajú néniky. Sú to zlaté staršie panie, ktoré tu potrebujú odviesť k lekárovi, tu zabiť kapra alebo mravcov, tu nakúpiť, tu zaobstarať kaderníčku, tu pozvať na obed, večeru, Vianoce, tu povymetať čínske butiky a sekáče, alebo len pri nich sedieť, počúvať ich a žuť ich vlastnoručne upečené koláčiky. Skrátka néniky, ktorým robíme charitu. Nechcem riešiť, či ide o zamieňanie významu slovíčka charita. To, čo pre ne vykonávame, týmto slovom nazývam. A ich osudy sú priam námety na knihy. Toto má byť hold ich životom.
Táto správa dnes naobed zronila viacerých. Odišiel nečakane rýchle. Odišiel bez príčiny, náhle. Náš priateľ, kamarát, spoločník. Všetci, ktorí ste ho spoznali, zapáľte mu dnes sviecu a venujte mu spomienku.
Máte problém, nedá vám spávať, riešite to z jednej strany, riešite to z druhej strany, rozoberáte zľava - sprava. Chodíte polonámesačne a s kruhami pod očami. Konečne sa odhodláte a požiadate niekoho, aby to s vami prebral. Veľmi, veľmi zlá voľba.
Zrazu to malé dievčatko nebolo malé dievčatko a na Vianoce doma oznámilo, že sa bude vydávať. Asi som bola jediná, čo sa v tej chvíli z toho tešila. Ostatní boli zarazení alebo plakali.
Sú dni, kedy sa poondí všetko, čo sa poondiť môže. Dokonca aj to, čo by si nikto nepomyslel. Teraz je už kopec hodín a ja sedím za PC, tak sa hádam už nič nevyvrbí.
Tento týždeň mám spojený s dvoma pocitmi. Jedným som ulahodila svojmu svedomiu a druhým som ulahodila svojej samoľúbosti.
Chlapi, radšej to nečítajte, toto je problematika týkajúca sa žien. Od nižšie uvedenej príhody ubehlo pár rokov, tak si s láskavým povolením autorky dovoľujem uverejniť túto meilovú správu pre poučenie.
Toto je článok, kde si chcem posťažovať. Chcela som domáceho maznáčika. Nie psa, ten organizuje človeku čas. Navyše jedného už máme u mamy. Rozhodli sme sa pre kocúra. Malého, čierneho. Čakali sme na neho rok.
