Shakespearova hra Antónius a Kleopatra je podľa známeho českého prekladateľa Martina Hilského najerotickejšia hra z tvorby Williama Shakespeara, hoci neobsahuje ani jednu erotickú scénu v pravom slova zmysle.
Hra dostala hviezdne obsadenie. Najprv režisér - Michal Vajdička. Ironická Zuzana Fialová stvárnila Kleopatru - úžasná. Ženský sexidol Tomáš Maštalír je hrdina Antónius - úžasný. Cézara hrá Ľuboš Kostelný - užasný. Antóniovho pobočníka - Petr Halberstadt - úžasný.
Ostatní mi pripadali dobrí, nepresvedčivý pre mňa bol Ján Revai.
Dej je jednoduchý a všetkým známy - po Cézarovi príde do Egypta Antónius a stane sa osudovou láskou Kleopatry. Láska mu uberá súdnosť a objektívny pohľad. Revolučné ohne a nepokoje v domove (a navyše aj príkazy nového Cézara) Antónia prinútia vrátiť sa do Ríma, kde je prinútený opäť vstúpiť do manželstva tentoraz s Cézarovou sestrou Oktáviou. Pri najbližšej príležitosti opäť odchádza do Egypta k svojej životnej láske. Egypt je napadnutý a Antónius musí bojovať a dokazovať svoju vernosť Rímu. Opitý láskou nepočuva inštinkty, ale Kleopatru a tak z chrabrého hrdinu zostáva troska hanby, ktorú opúšťajú všetci z okolia. Kleopatra v snahe o odpustenie a potvrdenie vzájomnej lásky predstiera svoju smrť. Antónius uverí a sám sa zabije vlastným mečom. Zabije sa aj Kleopatra, jej slúžky, pobočník Antónia, aj Cézarový pobočníci. Niektorí vlastnou rukou, niektorí Cézarovou. Koniec je plný smrti, akoby už iné riešenia neexistovali, iba neexistencia hrdinov.
Všetci odviedli skvelú prácu. Od prvých minút je divák vtiahnutý do deja a precitne až cez prestávku a na konci predstavenia.
Pre mňa osobne bol najväčším a tým prvým prekvapením Ľuboš Kostelný. Nikdy doteraz som si neuvedomila, že je majstrom hereckého umenia. Zuzku si pamätám ešte spred 10 rokov z divadla, takže ma opäť nesklamala a pri Tomášovi musím povedať ako vždy, že je skvelý (a ani nie som neobjektívna, hoci ho poznám od kočíka). Druhým obrovským prekvapením bol Petr Halberstadt. Kde ho doteraz schovávali?
Tretím a posledným pozitívnym prekvapením bol servis od organizátorov. Kým sme čakali na vpustenie do hľadiska, dostali sme na čítanie časopisy. Hneď pri vstupe nám porozdávali deky, aby nám nebola zima, keď budeme dlho sedieť a ochladilo by sa. NA stoličkách boli "podritníky" pre pohodlnejšie sedenie, čo na iných ročníkoch nebolo. Servis teda išiel míľovými krokmi vopred.
Dokonca trochu pršalo, ale všetci sme chceli vydržať a vidieť smutný koniec, tak sa aj počasie umúdrilo.
Skvelý a nezabudnuteľný večer. Vďaka všetkým. Aj CK Satur, ktorý si za zohnanie lístkov účtoval 10% príražku navyše.
foto: Bleskovky.sk; pluska.sk a Pavel Mara.
