Pamätám si svoju prvú učiteľku. stále ju volám Julinka. Pamätám si aj jednu "sekeru" učila prírodopis a volala sa Sekerová. Na učiteľku ruštinu nikdy nezabudnem a nielen preto, mala 1,90 metra a ostro červený rúž. Aj preto, že plakala s nami, keď sme boli utrápené a smiala sa, keď sme boli šťastné. Triedne učiteľky si budem pamätať vždy. A vždy, ale naozaj vždy pri každej spomienke mám úsmev na tvári. Spájajú sa mi s nimi príjemné spomienky. Teraz už príjemné, milé a úsmevné.
Matikárka mi celý prvý ročník hovorila Svetlana. Vraj tak vyzerám. Na brannej výchove som bola Maličká a nemala som sa smiať tak vehementne, lebo pôsobím deštruktívne. Slovenčinárka mi hovorila Ofélia a aj som zo Shakespeara maturovala.
Môj brat riešil veľkú dilemu asi v tretej triede, či bude chodiť recitovať nových občiankom, alebo chodiť miništrovať, lebo súdružka učiteľka mu povedala, že oboje stíhať nezvládze. Nakoniec spolu stíhali oboje. Moje dieťa mi raz zo školy prinieslo papier od svojej triednej učiteľky, kde som mala podpísať súhlas s jeho fajčením. Nakoniec zriadila na dvore školy fajčiarsky kútik a pravidelne so školníkom čistia popolník. Toto logicky nelogické správanie obdivujem.
Trošku mi ale príde zarážajúci prenos tohto chovania do denného života mimo školu.
Kamarátkin otec je učiteľ. Už ste niekedy viezli v aute učiteľa? Nie? Vyzerá to takto - "Teraz bude stopka, na nej zastavíme. Zastavíme tak, že kolesá budú stáť. Už za chvíľu tá stopka bude. Už je stopka. Tak, zastavíme. Teraz chvíľu budeme stáť. No, už by sme sa mohli pohnúť. Pozrieme ešte, čo ide vľavo-vpravo, áno, nejde nič, teraz sa rozbehneme. Tak, dobre." Išli sme spolu 15 km. Mala som kamenný úsmev na tvári.
Maminá známa, tiež učiteľka, keď rozpráva tretí krát behom desať minút tú istú príhodu, pred koncom zásadne povie:" už to vydržte, nech to dovysvetľujem."
Rodinná priateľka učiteľka na zvonček pri dverách reaguje:"Zvoní, končíme!"
Náš sused, učiteľ fyziky a matematiky vždy vo výťahu povedal, ktoré číslo poschodia treba stlačiť a aj presne navigoval: "ideme na šieste, to znamená číslo šesť, je to druhý gombík zhora."
Moja nebohá teta, tiež učiteľka, rada hostila návštevy kávou a sušienkami. ale zakaždým, keď vošla do miestnosti s táckou a dobrotami v rukách, prikázala: "sadnite si." Pochopila som, že je automatika z práce spojená so vstupom do miestnosti.
Priateľkina mama bola učiteľka. Občas som u nich bola. Občas som u nich jedla. Občas kamarátka pri podávaní jedla musela odbehnúť pre triednu knihu. Záhadou mi je, ako vždy presne vedela, že je to práve synonymum pre šalát, soľ alebo vidličku.
Učitelia sú zvláštna kasta. Ale my, žiaci im to občas vrátime.
Kamarátka - bývalá učiteľka prváčikov - má najkrajší zážitok s malým Jurkom. Jurko ktorý bol z rodiny, kde po pejoratívny výraz sa nešlo ďaleko a to, čo väčšina považuje za nádavku, tam bol daný výraz bežnou súčasťou hovorovej reči. V TV by to vypípali. Tak tento malý prváčik Jurko bol hneď v prvý deň školy tak nadšený pani učiteľkou, že cez prestávku prišiel za ňou na chodbu, kde stála s kolegyňami a cez dva chýbajúce predné zuby zaševelil: "Pani ucitevka, vy ste najjebackovatejsia." Vraj väčšiu pochvalu v živote nedostala.
Áno, syn maturuje, tak preto toto všetko.
