Tak som opäť ráno perlila. Po noci v krcálku, kde som sa ocitla pre omyl v rezervačnom systéme hotela a pre turistov, ktorí si predĺžili pobyt, som energickým krokom vošla do jedálne na raňajky. O ich bohatosti pomlčím, ale výsledkom bol "lačný tiger" a to neveštilo nič dobrého. Ale nebojte, je to zvečnené na pár fotkách.
Išla som sa na recepciu opýtať kedy sa budeme môcť presťahovať do našich izieb. Vraj okolo 10-tej hodine. Tak sme išli na Londýnske oko. Jednak to bolo kúsok, jednak som neverila desiatej hodine. Vo vestibule predaja lístkov bolo asi milión ľudí. Z internetu som mala informáciu, že ak si kúpim ešte jednu atrakciu, napr. vstup do voskového múzea, mám to so zaujímavou zľavou. Tak som asi 10 minút skladala vetu, z ktorej by to bolo zrejmé, čo chcem. Asi som nepoužila tie najsprávnejšie výrazy, lebo sa z pokladne na mňa spustila spŕška informácií, z ktorých som rozumela iba spojky. Tak som s očarujúcim úsmevom a peknou slovenčinou povedala: "No ďakujem ti pekne, ale trt makový som ti rozumela." Slečna pokladníčka mi taktiež s očarujúcim úsmevom odpovedala: "To je v pořádku, ja vám to řeknu ješte jednou." Bola z Jihlavy, už druhý rok tam pracuje, našla si priateľa angličana, býva ešte s tromi kamarádkami v prenajatom rodinnom dome niekde na predmestí, má 22 a vrátiť sa nechce. A na tú zľavu máme nárok. Príjemný pokec.
Tentokrát som bola odvážnejšia, dokonca som sa počas jazdy postavila k zábradliu v kabínke. Jupíky to istili. Verili by ste, že padla jedna celá kazeta v kamere len na záznam tejto atrakcie? Po tom, čo ma oboznámili, že sa filmovalo nepretržite od odchodu od hotela cez nákup vstupeniek po vystúpenie z Oka, som sa nečudovala nedostatku kapacity kazety.
Vrátili sme sa do hotela a vítal nás sám majiteľ a viedol nás do jednej izby s tromi dvojposchodovými posteľami a s úsmevom a niečo blabotal, že máme možnosť byť spolu - tugeder. No tak to teda nie. Opýtala som "ver is maj tju rum vid trí sigl bed vid prajvit bátrum?" , vetu o ktorej som si myslela, že sa pýtam, kde sú moje dve izby s tromi samostatnými posteľami a vlastnou kúpeľňou?. Majiteľ širokým gestom ukázal na 6 posteľovú izbu a povedal hír (akože tu) a dodal tugeder. Opäť som použila svoju vetu. Úsmev mu zmrzol a ukázal na recepciu. Ok, hovorím a znovu moju vetu. Sadol si na stoličku v recepcii, otvoril počítač a mykol plecami. Znovu som sa opýtala ver is maj tju rum... . Začal niečo hovoriť kolegyninej dcére, rozumela som slovo stupid (asi hlúpa). Veľmi rozhodne som zopakovala ver is... a pridala Aj pej, aj sey (myslela som, že to znamená ja platím, ja hovorím) a znovu zopakovala ver is maj tju... Tomu sa hovorí asertívny kolotoč. Ja som vedela, čo chcem, a navyše som nemala čo stratiť. On chytal nervy. Hovoril, že má only van roum (iba jednu izbu), na čo som reagovala: OK end ver is maj tju rom vid... Toto nevydržal a buchol ma do pleca. Nebol to žiadny silný úder, ale hystericky som zvreskla DONT TAČ MI . Zháčil sa a sadol si na recepciu. Prišla ku mne jeho chyžná a hovorí mi, aby som zavola políciu. Bola to Poľka a zrejme ho tiež mala plné zuby. Ok. Vytočila som 112.
Predstavte si, ozvali sa okamžite a lámanou angličtinou som chcela vysvetliť, čo sa stalo. Po prvej vete ma prerušili a pýtali sa nejšn or kántry- ako národnosť alebo krajina. KeĎ som povedala, že slovenka, do 20 sekúnd ma prepojili. Na druhom konci sa peknou slovenčinou ozvala tlmočníčka, vypočula si všetko a poprosila o trpezlivosť. Asi za minútu a pol sa mi ozvala, povedala, že po prvé máme ísť na policajnú stanicu podpísať protokol, po druhé, že tam ide hliadka obzrieť situáciu, po tretie zbaliť sa a ísť do druhého hotela. Kde ten hotel vziať? Opäť som chvíľu čakala a dostala som informáciu, že na druhej strane ulice asi o 150 metrov ďalej je hotel toho a toho mena a budú nás tam čakať. Ešte bolo potrebné doriešiť zaplatenie nocľahu. Bolo mi doporučené, aby som sa nestarala o doplatok, za nekvalitné a zlé služby sa neplatí a pán majiteľ môže byť rád, že som nepodala trestné oznámenie a nežiadala náhradu škody. Toto sa mi nesnívalo, toto som zažívala v reály a som mnou ďalších 5 ľudí. Tak sme vzali batožinu, prešli do druhého hotela, tam nás privítali, dostali sme svoje izby - dve izby s tromi samostatnými posteľami a vlastnou kúpeľňou a povedali nám že sme ten rok asi ôsmy prípad. Tak sme ešte išli podpísať na policajnú stanicu podpísať protokol. Tam najdlhšie trvalo prechádzanie cez bezpečnostné dvere. Keď som sa konečne dostala dovnútra pred služobné okienka a legitimovala, chceli len vidieť, či mám na rameni modrinu a či podám trestné oznámenie. Keď som pokrútila hlavou, dali mi podpísať taký papier, trikrát mi povedali, že to bude OK a Londýn je bjútiful (nádrherný). Zaďakovala som, pozdravila a hrdo išla. Ešte stále som čakala, že sa zobudím. A nie. Bola som hore.
Potom už klasickí turisti - katedrála sv.Paula, miléniový most, Tate galeria, Sharespearovo múzeum, Tower hrad a most. A na záver fakt zážitok - nočná prechádzka Jamesovým parkom a nočný Buckinghamský palác. Myslíte, že to prekážalo pri fotení? Neprekážalo.
