O perníkovej chalúpke.
V pozvánke stálo, že nás čakajú. Oni totiž inak nemohli, pretože účasť na tohtoročnom plese sme si vypýtali už rok dopredu. Opäť Kutřín, opäť obvyklý rituál - hospodský, hospoda, kronikárka, Ronaldíno, náves a kaplička. Iba pár nepodstatných rozdielov. Iné ubytovanie a iný letopočet. To ubytko bolo také tradičné, ako zo začiatku 20.storočia - myslím tým 1900 a niečo. Postele ale boli pohodlné. A jedlo, to bola báseň. Tiež také tradičné a tradične české a tradične vynikajúce. Ani sa nechcelo takú idilku opustiť. Mali sme tento rok pred sebou dôležitú úlohu - vniesť trochu rozruchu do pokľudných vôd Kutřínskych a Peráleckých.
Príbeh Janíčka a Marienky je notoricky známy. Otec vdovec ich nemôže živiť a tak ich odvedie do lesa, oni si značkujú cestu, ale vrany a lesné zvieratká i to požerú a tak sa nevedia vrátiť a narazia pri blúdení na chalúpku celú z perníka. Ako si to tak ujedajú, tak ich zajme ježibaba a chce ich vykŕmiť a upieť, ale oni je prekabátia. A potom sa asi šťastne dostanú domov.
Skupiny dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek X dní robili a zdobili perníky a perníčky a nadšenci tanca trénovali tanec víl v temnom lese. A tu je výsledok:
Skupina vynikajúca, chválospevy netreba písať. Boli to tí istí, čo minulý rok, tak sa postarali o takúto super zábavu.
Tombola tradične neklasicky klasická - ruličky s gumičkou zakúpené v počte 300 ks. Ceny obvyklé, len poukážky na fitneská sa akosi tento rok vytratili, zato pribudlo plno drevených poličiek s rozmermi 20x35 a pár CDčiek. Aj tak si titul najnavštevovanejšieho miesta plesu už tradične vyslúžil PRAMEŇ. Vravíte, že toto všetko sa dalo očakávať a nič nové? Nebojte, nezabudla som. Ten rozruch, pozornosť a zábavu sme mali naozaj prepracované. Príprava trvala mesiac a stála za to. Tu sú. Hrdinovia. Chlapi v škótskej sukni. Nakoniec, veď si to navzájom zaslúžili. Osadenstvo plesu preto, aby to nebol stále ten istý každoročný stereotyp a naši hrdinovia, aby zakúsili chvíľu slávy a ešte, aby ich netlačili opasky.
Hádajte, kam ideme o rok?
