Skvelá baba s nevymáchanou hubou a s 12 ročnou slečnou si brala skvelého chlapa tanečníka s dvomi synmi a dcérou. Obaja neboli už najmladší ani najzaľúbenejší, ale vedeli, že patria k sebe a keď už im do toho všetci rozprávali, tak tú svadbu pre nás a pre seba zrealizovali.
Vo štvrtok sa len znášali veci do kulturáku a ukladali stoly. V piatok sa znášali posledné veci do kulturáku a zdobili sály - sobášna aj tá na hostinu. V piatok prišla polovica nevestinej rodiny zistiť, či treba pomôcť a ochutnať guláš. Toľko sa chutnalo, že sa zabudlo pomáhať. Pri tom chutnaní sme sa s tou polovicou rodiny zoznamovali. Na ich spôsob. Naliať, štrnknúť, povedať meno, pobozkať obe líca, pripiť. A s ďalším. A s ďalším a s ďalším. Pri tomto tempe sme si po piatom príbuznom prestali pamätať mená, po siedmom zámení nám unikal príbuzenský vzťah, pri desiatom zoznámení sme to vzdali a išli makať na výzdobe. Do tej práce nám neustále rozprávala nevestina mama. Asi tak - já by som to nerobila - to na návleky na stoličky. Já by som to nerobila - to na mašle na návleky, já by som to tam nedávala - to na štóly na stoly. Já by som to tak nedala - to na poháre na stoloch. Já by som to nepila - to na nápoje na stoloch. Ja som to už nevydržala a museli sme ju poslať domov. Odchádzala rada - já som už aj tak unavená... (komentovala)
V sobotu sa znášali do kulturáku zabudnuté veci. A pomaly aj hostia. Tí sa schádzali. Mali sme starostlivo vypracovaný časový plán na celý deň. Zbytočne, nič sa nedodržalo. Aj auto sme zdobili na poslednú chvíľu. Napríklad nevesta meškala 7 minút, návšteva cintorína sa zdržala o 3 hodiny, posledný tanec s nevestou 25 minút a DJ o celých 8 hodín (nakoniec pred polnocou dorazil).
Obrad prebehol v poriadku. Zosobášili sa a stali sa manželmi. Aj gratulácie prebehli v poriadku. Systém odovzdávania kytíc a pozorností fungoval presne tak, ako sme ho naplánovali. Mali sme na to 3 ľudí. Vstup do sály na hostinu sprevádzali tie staré zvyky rozbíjania taniera, zametania črepov, rúbania dreva a prania plienky. Dokonca aj cez prah bola nevesta prenesená. Nastúpili čašníčky a roznos jedla fungoval presne podľa nášho systému. Mali sme na to 4 ľudí. Tú našu spokojnosť s priebehom narušila družička svojim krikom na čašnícky -" to je ostuda, taký trapas, nevesta nemá tanier na polievku". A myslela to smrteľne vážne. Na okamih ma vykoľajila. Asi jej to vysvetlili, ako je to s polievkou, lebo do konca hostiny mlčala ako zarezaná.
Svadba nám pekne pokračovala prvým tancom a tanečným kolečkom s mladým párom. A potom to cigánska kapela rozbalila. Nastalo bujaré veselie. Keď sa neveste zazdalo, žeby zábava mohla viaznuť, išla sama s kapelou zaspievať, aby rezkejšie hrali. S blížiacou sa polnocou bola nevesta viac na pódiu ako na parkete. Preto aj meškal ten posledný tanec, lebo ešte nedospievala svoje pesničky!
Potom dorazil DJ a svojou produkciou dorazil aj tých, čo dovtedy unavení neboli. Končilo sa o šiestej. My s kamarátkou sme vtedy už 5 hodín sedeli ako privarené na stoličkách s vyloženými nohami. Unavené. Totálne.
No a to je všetko. Vlastne už iba pár drobostí - Nevesta musela absolvovať kompletné vyzliekanie svadobných šiat pri používaní toalety za asistencie 2 družičiek. Za ten večer 5krát.
- Kameraman natáčal výlučne 2 osoby - krásnu mladú mamičku v neprehliadnuteľných šatách s neprehliadnuteľnými tvarmi a jej malú dcérku, ktorá akoby z oka vypadla herečke Penelope Cruise. Sem tam natočil aj nevestu a občas aj ženícha. Pre dokreslenie celej svadby sa na pár sekúnd zameral na ostatných svadobčanov - konieckoncov išlo o svadbu.
A Sumár? - 3 páry rozídené, jeden nový pár, jedna bitka, jedna rozrezaná ruka, jedno havarované auto, jedno tehotenstvo a jedna nová rodina.
Ako povedala nevesta Kata - svadba, ako má byť.
