Traduje sa, že komédiu si od Shakespeara objednala sama kráľovná Alžbeta, pretože ju v prvom diele hry Jindrich IV. nadchla postava rytiera Jana Falstaffa. Kráľovná vraj chcela vidieť Falstaffa zamilovaného a Shakespeare sa tak snažil jej vyhovieť, že hru napísal za štrnásť dní. Jej prianie jej však splnil i nesplnil: Jan Falstaff tu lásku používa hlavne ako nástroj, ktorým sa snaží vyriešiť svoju „osobnú finančnú krízu“…
Dej je jednoduchý - Rytier chce peniaze a tak sa "zakuká" do dvoch dám, ktoré sú priateľky a zároveň majú bohatých manželov. Cez lásku k nim sa chce dostať k peniazom ich manželov. Paničky ho však prekuknú a vždy mu nachystajú zosmiešnenie. Do toho ešte vstupuje boj 3 nápadníkov o dcéru pani Pažoutovej a intrigy hostinského. Nakoniec samozrejme vyhrá čistá láska a múdrosť dám. Falstaff je pokorený a zosmiešnený a ostáva chudobný.
Opäť musím pochváliť organizátorov. Na skrátenie čakania na vstup do hľadiska porozdávali časopisy, na stoličkách pre lepšie sedenie boli "podritníky", pre prípad zimy sme dostali červené deky a jedno vylepšenie oproti minulému ročníku - rady a stoličky boli očíslované - tak sa predišlo boju o miesto.
Fúkal nám strašný vietor - napriek tomu sme rozumeli každé slovo - až to chvíľami vyzeralo, že nám odfúkne scénu, mimochodom veľmi nápaditú - takú typickú pavlačovú.
Predstavenie malo dynamiku, vtipné improvizácie a výbornú komunikáciu s publikom. A nakoniec "standing ovation".
Nemalo to pre mňa chybu, napriek tomu som cestou domov nostalgicky spomínala na pána Dibarboru a pána Machatu v úlohách kňaza a doktora a ich typické a nezabudnuteľné- Stupájte mi na petí.
