Čo urobí Lasica a Polívka, keď sa v hneď na začiatku ako dvaja hlavní hrdinovia dozvedia, že jednému ostáva týždeň a druhému dva týždne života? Utečú a nebudú nečinne čakať na smrť. Hoci Bolek uteká aj s infúziou, aby neprerušoval liečbu. A rozohrajú herecký koncert.
Toto na oboch obdivujem. Viem, že sú to oni a pritom im verím, že sú zároveň aj tými, ktorých hrajú.
Aj keď sa po celú dobu ako divák smejem, vzadu v mozgu mi vrtá to, čo sa vlastne deje s hlavnými postavami a aké je to smutné, keď človek na konci cesty robí všetko, aby si ešte pár zaujímavých chvíľ utrhol a aspoň minimum vecí v svojom živote napravil.
Koniec je naozaj koniec. Pán Lasica a pán Polívka sedia na kolečkových kreslách uprostred scény a pomaly odchádzajú do tmy. Pán Lasica ako prvý a o pár malých chvíľ aj pán Polívka (ten mal toho života trochu viac - týždeň). Do toho znie pieseň "Neplač, že odchádzaš, buď vďačný, že si mohol byť".
foto: divadlo L+S a Divadlo B. Polívku
