Vedela som, že idem na maturitnú otázku a očakávala všeličo. Skutočnosť predčila moje očakávania. Som beznádejne včerajšia. Dnes je iný svet.
Výkony hercov boli excelentné. Scéna bola jednoduchá, nápaditá. Kostýmy boli prosté a účelné. Diváci boli študenti a zopár divadelných nadšencov.
Chvíľmi som nedýchala, ako som prežívala drámu spolu hercami na javisku. S postupom času som však častejšie zhlboka dýchala a predýchavala dianie okolo mňa. To podstatné a omnoho viac sa dialo v okruhu do 5 metrov odo mňa.
Netušila som, že dnes príchod hercov na scénu vyvoláva salvy smiechu. Netušila som, že dnes treba nahlas komentovať každú tretiu vetu hercov slovíčkami - vyj~~banec, nadr~~ny, k~~va a podobne. Niektoré z tých slov som ani nepoznala. Netušila som, že dnes je potrebné tmu v hľadisku sem-tam oživiť blikaním a mávaním s mobilom. Netušila som, že sa treba počas predstavenia fotiť do mobilu a zasielať aktuálnu situáciu cez sms tým, ktorí nemali to šťastie byť v divadle. Netušila som, že dnešná mládež potrebuje cik-pauzy asi každých 15 minút. Netušila som, že dnes sa bežne berú do hľadiska nápoje, cukríky a pukance. Netušila som, že dnes veta: "Prosím vás, prestaňte" v preklade znamená "Buď tichšie, hentá stará je asi v prechode". Netušila som, že dnes profesorský dozor znamená postaviť sa raz za 20 minút a zasyčať do priestoru. Netušila som, že dnes sa bežne chodí do divadla v tričku s nápisom, v rifliach, teniskách a so žuvačkou v ústach.
Po skončení predstavenia som bola poriadne vyčerpaná. Musela som neustále prepínať svoju pozornosť a vydávať maximálne množstvo energie, aby som prestala vnímať tú nekultúru okolo mňa. Premáhali ma záchvaty zlosti a rozladenosti. Ani som nevedela, na koho sa hnevať. Či na profesorov, ktorí mali predtým svojich študentov poučiť ako sa správať a obliekať. Či na rodičov a výchovu. Či na pubertálny vek tých nekultúrnych teliat. Alebo na seba, že som nebola ráznejšia a hlasnejšia.
Ako som napísala, výkony hercov boli excelentné, scéna bola jednoduchá, ale nápaditá, kostýmy boli prosté a účelné. Iba diváci - študenti boli nekultúrne telce, ktoré pokazili večer tým niekoľkým divadelným nadšencom v hľadisku a ukázali nitrianskym hercom, že na ich prácu zvysoka kašľú. Takto predsa ten večer nemal skončiť!
Vzala som si plášť a vyšla von. Na ulici som zastavila a zapínala gombíky. Vedľa mňa stál hlúčik študentov so svojou profesorkou. Dosť nepríjemne som na nich zagánila. "Pani profesorka", ozvalo sa zo skupinky," tá hra bola fantastická, len tí blbci vzadu nás vyrušovali".
Tak predsa. Asi nebudem až tak včerajšia. Asi nie všetci majú telací vek. A asi nie všetci majú zanedbanú výchovu. Vďakabohu.
