Volá sa Derick, ako ten komisár a rasou je to Dejvický Blackhorn. Dejvický, lebo pochádza z časti Prahy Dejvice a Blackhorn, lebo je čierny. Je to mimoriadny kocúr, chodí s nami všade - na dovolenky, na výlety, do kancelárie, na nákupy, na väčšinu návštev, na trh, aj vyvenčiť psa. Vždy je centrom pozornosti okolia a pri otázke aká je to rasa bohorovne reagujem, že Blackhorn. Nikto ani okom nemihne a skonštatujú, že to je kvalitný a nenáročný druh mačiek, že to poznajú. Ani ich z omylu nevyvádzam, ušetríme si rozpaky.
Problémik je v tom, že ja som ho chcela pre seba, všetkých som nahovorila aké to bude úžasné mať maznáčika. A ja som teraz jediná z celej rodiny, koho neakceptuje, nemá rád, neposlúcha, koho kúše, koho škriabe a na koho útočí. Skrátka symbióza nefunguje. Iba ak vtedy, keď som za PC a on mi asistuje - loví kurzor alebo leží na klávesnici.
Neskonale miluje môjho manžela a plne ho akceptuje. Spí v jeho posteli, oddychuje pri jeho nohách, obdivuje ho, keď umýva riad, sedí na mieste spolujazdca, keď manžel šoféruje. Patrí mu celý byt, nie je v ňom miesto, ktoré by si čas od času nezvolil za svoje dočasné útočisko. Ja som tu len do počtu. Tak sa mi nečudujte, že som žiarlivá.
A teraz obrázková príloha:
PS.
Ja ho mám rada a nedala by som ho za nič na svete. Čo mám ale robiť, aby ma bral na vedomie?
