No, pán riaditeľ spoločnosti Food Farma si nepamätá. Ani sa nečudujem pri takom počte mesačných stretnutí nie je možné si človeka s ázijskymi črtami zapamätať.
Pán K. je celkom obyčajný človek. Iba v rámci svojho voľného času robí predsedu združenia ázijských podnikateľov na Slovensku, podpredsedu združenia ázijských podnikateľov v Európe, dlhoročného konzultanta a spolupracovníka s obchodnou a priemyselnou komorou vo nemenovanom Ázijskom štáte, organizátora stretnutí ázijských podnikateľov s podnikateľmi na Slovenskom trhu a spoluorganizátora návštevy vládnej delegácie z Ázie na Slovensku.
Pán K. okrem bežných a hore uvedených aktivít spoluvlastní niekoľko vinárskych podnikov v Ázií. Asi je bežné, ak vlastním podnik s vínom, tak chcem poznať vína iných krajín, chcem do svojej ponuky dať to najlepšie a hľadám nových, kvalitných a spoľahlivých dodávateľov.
Cesty tejto činnosti sú rôzne – doporučenia, internet, priame oslovenie, náhodný výber a podobne.
Je ešte jedna cesta – ak si vás niekto vyhľadá a osloví.
Pán K bol oslovený spoločnosťou, žeby veľmi radi dodali víno a boli sponzorom na pohostení vládnej delegácie z Ázie pri návšteve Slovenska. Ponuka prišla trošku neskoro, takže sa firma do dodávky vína štátnej návšteve nedostala. Zato sa dohodli na inom obchode.
Značka Golguz - to je víno od spoločnosti Food Farma - sa už nejaký čas sama pokúša nájsť obchodného partnera na ázijskom trhu. Minimálne 2 x navštívi tento kontinent. Zatiaľ neúspešne. A potom sa objaví obrovská príležitosť. Idú sem z Ázie na štátnu návštevu a je tu nejaký pán K., ktorý to zabezpečuje. Tak prečo nespojiť príjemné s užitočným? Navyše, ak do toho neinvestujú ani cent, ak nepočítam telefóny a meil.
Potom absolvujú šnúru rokovaní na Slovensku, odsúhlasujú sa ceny, dávajú sa vzorky. Vzorky obchodník osobne odnesie do Ázie a rokuje so svojimi partnermi. Presvedčí ich, že slovenské víno Golguz je to pravé orechové. Berie finančnú zálohu od potenciálnych odberateľov a cestuje na Slovensko, do Hlohovca. Obchodný riaditeľ s ním uzavrie dohodu, s tým, že kontajner vína nafľaškujú a do 14 dní odošlú. A víno vraj bude ešte fajnovejšie a kvalitnejšie ako vzorky. Tak pán K. informuje v tomto duchu svojich partnerov doma.
Tu naráža na prvý drobný problémik – a to je neodvolateľný akreditív. No, neviem, ale ak chcem obchodovať so svetom, tak toto by mi malo byť vlastné a zvládané ľavou zadnou. Táto maličkosť zjednodušuje a zlacňuje preclenie v danej krajine. Ale ak to nejde, tak sú aj cesty platba – tovar.
Po 14 dňoch pán K. opakovane deň po dni volá obchodnému riaditeľovi, ktorý má zrejme tichý mód na všetkých telefónoch a preto mu nedvíha či volá ráno, na obed, večer, na druhý deň, v pondelok alebo inokedy. A zrejme aj meily má zablokované, lebo nereaguje ani na ne.
Tu naráža na druhý drobný problémik. V tej firme sú všetci riaditelia. Je tam 5 majiteľov, x konateľov a ostatní sú riaditelia. Tak nie je dosť dobre možné spojiť sa s tým správnym riaditeľom.
Nakoniec jeden so spolumajiteľov prisľúbil, že celú záležitosť preverí a do hodiny zavolá späť. Nezavolal. Aké nekonvenčné.
On vlastne zavolal. Na druhý deň. Vraj z obchodu nič nebude, lebo iba on je za a ostatní štyria spolumajitelia sú proti.
Kto potom schvaľoval podmienky obchodu? Kto potom navrhoval ceny? Kto dal súhlas na odovzdanie vzoriek? Kto odsúhlasil dodávku do 14 dní? Obchodní riaditelia neinformujú o svojich aktivitách nadriadených? Súkromná iniciatíva niekoho? Kto tam má aké právomoci? O čo vlastne firme Food farma išlo?
A výsledok:
1) Žiadny obchod
2) silne poškodená reputácia ázijského obchodníka v Ázii
3) poškodená reputácia spoločnosti Food farma a značky Golguz
4) stratený čas, finančné prostriedky
5) presvedčenie o neplatnosti „slovo robí slovenského chlapa“
Pán K. bude v septembri sa účastníkom medzinárodnej konferencie vinárov v Moskve, kde daný prístup slovenskej vinárskej firmy z Hlohovca použije ako príklad nespoľahlivosti firiem zo Strednej Európy a hlavne Slovenska.
Čo som vlastne chcela? Ukázať, že sa máme ešte veľa učiť. V prístupe, obchode, serióznosti. Príležitosť príde sama a kvôli nadutosti, samoľúbosti, ľahostajnosti a žabomyším vojnám v spoločnosti je premrhaná. To, čo si iní musia tvrdo vybojovať, druhý dostanú na zlatej tácke a pokazia, čo sa dá. Neexistuje - aj zlá reklama je reklama. Zlá reklama znamená žiadny obchod. Toto nie showbiznis. Ak sa pobavíme o reputácií, tak už žiadna nie je. A hore popísaný prípad nebude prezentovaný „Pozor, to Golguz“, nie, to bude o Slovensku. Zbytočne vyhrávame ceny za víno a medovinu na medzinárodných súťažiach a výstavách, keď druhá strana mince je o nespoľahlivosti a zapretí nosu medzi očami.
To slovenské víno si zrejme budeme piť len my sami doma v duchu hesla "enem pro nás a naše deti".
Všetky rozhovory, rozprávania a listinné dôkazy som videla a sú starostlivo uložené.
