ja som konečne dozavárala. Nechcem to zakríknuť, ale hádam už mi nikto tento rok nič zo svojej záhradky nedaruje. Je pravda, žeby som urobila ešte červenú repu, ale ak nebude, tak nebude, obídem sa.
Ty asi ten proces nepoznáš, ale funguje mi to takto: "Poď nám pomôcť, začali nám hniť rajčiny, papriky, čerešne, slivky, jablká .......... a podobne". V dobrej viere prídem pomôcť oberať, aby nebola veľká škoda a odchádzam s debničkou cca 25 kg niečoho. Inak by som riskovala strašnú urážku vlastíkov debničky.
Alebo mi večer niekto zazvoní a vyloží mi to doma, že vraj - toto nám ostalo. Tak vezmem telefón a obvolám svojich známich. Oni vážne nič nepotrebujú, nechcú, majú a podobne.
Tak to nechám 2 dni stáť v dobrej viere, že sa to niekam stratí alebo sa s tým niečo stane. Ono sa ale s tým nič nestane, ani sa to nestratí, akurát tie spodné plody sú akési zmakosené. A s hlbokým povzdychom začnem teda umývať poháre, kontrolovať viečka a spracovávať plody. Príde mi potom čudné, že v telke počúvam o uhorkovej sezóne, že sa nič nedeje. U mňa sa totiž stále niečo deje. Totiž všetok svoj voľný čas trávim pri sporáku s vareškami a mysľou mi chodí blbý vtip na tému ženy a viagra.
Keď konečne mám všetko v pohárikoch, zazátkovené, zaviečkované, prizdobené čiapočkami a nastáva druhé kolo. Moji známi, ktorí odmietli nespracovanú úrodu si zrazu spomenú, žeby radi ochutnali môj VYCHÝRENÝ džem, kompót, kečup ... A ja vyrábam vkusné darčekové hodnotné balíčky, ktoré mi jednak robia miesto v skrinkách a jednak zabezpečujú, že priatelia opäť o rok na mňa nezabudnú. NEZABUDNÚ ani s úrodou, ani s hotovým výrobkom.
A vy ako? Majo už zmaturoval?
Terka a príďte sa zase na Vianoce ukázať, radi vás uvidíme. AJ zavaránin ešte bude dosť aj pre vás.
Vaša Mancika
