reklama

Prvá cesta do Londýna. II.

Ako zámienka konečne navštíviť toto mesto poslúžil celosvetový úspech muzikálu Mama Mia. Zloženie mama, manžel a ja predpovedalo pohodový výlet. A presne aj tak dopadol. Mne sa nič mimoriadne nestalo. Zostal iba zlozvyk dávať si pred odletom kubánsky rum.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu
(zdroj: inernet)

Generálske sklony mojej matky sa prejavili hneď ráno nekompromisným budíčkom o pol siedmej. Vraj keď chceme veľa vidieť, treba najneskôr o ôsmej vyraziť. Poznámka, že sme na výlete nezabrala. Ešteže sme mali bohaté raňajky a slnečný deň.

Omša vo Westminsterskej katedrále s pravým černošským zborom bola nádherná. Rovnako ako Big Ben a Parlament, a aj ten kláštor pri ňom, aj Daliho výstava. Londýnske oko bol zážitok. Najprv pre to, že dokonale za dve hodinky podupkávania otestovalo moju trpezlivosť v rade pri čakaní na lístky a následne v rade pri čakaní na nástup. A potom pre to, že tentoraz som bledla ja - asi zo strachu z výšok. Mala som aj takú pomôcku za facku (4 libry), kde som si porovnávala čo práva vidím s tým, čo bolo na obrázkoch v pomôcke. K tomu som dostávala fundovaný komentár mojej matky, ktorá Londýn navštívila niekoľkokrát, vždy so zameraním na architektúru. Trošku som mala problémy s výhľadom, lebo všetci dookola stáli a ja som sedela v strede. Tu padol ďalší jupík. A nakoniec som sa aj ja postavila a nebolo to len preto, že za chvíľu sa vystupovalo...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V zmysle teórie mojej mamy, že po vlastných najlepšie všetko spoznáš, sme sa terigali cez park k mostu, potom cez most až ku Trafalgarskému námestiu. Pozreli sme kostol, fontány, posedeli na schodoch a poklebetili s dvomi slovenkami žijúcimi 2 roky v Birminghame, ktoré si urobili výlet do mesta, keď bolo tak pekne. A ani nám to neprišlo čudné. Potom nám mama dovolila ísť metrom na hotel, aby sme sa prezliekli a mohli ísť ako slušní ľudia do divadla. Teraz som ľutovala, že nemám svoj nový klobúk. 

Divadlo princa Eduarda, kde hrali naše predstavenie je v druhej ulici od Piccadilly, od tej veľkej reklamy ak ju máte za chrbtom, tak vľavo. Bolo mi trochu divné, že celé námestie je precpané ľuďmi a policajti tam robia koridory. Mame sa to ani trochu nepáčilo a navrhla, aby sme si zatiaľ prezreli čínsku štvrť (China town), čo malo byť "len tuto kúsok". Podľa mapy aj bolo. Medzitým sa hystéria davu príchodom Destiny Child neúnosne vystupňovala, polícia len-len zvládala a tak sme sa radšej pohli "tuto kúsok". Ničím výnimočným ma to neuchvátilo, ale bolo treba vidieť, ako poznamenal môj manžel. Konečne sme išli do divadla. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Divadlo pekné, príjemné, útulné a dokonca veľké. Iba ma trochu rozladilo, že za dva a pol tisíca sme mali lístky do preposledného radu, zato s dobrým výhľadom na javisko. Scéna v modrom, také to bolo akosi iné, než sme u nás zvyknutí, ale zaujímavé a pútavé. Prvé dejstvo nemalo chybu, piesne od Abby parádne človeka nabudili a dokonca som z deja rozumela čo-to aj s mojou kuchynskou angličtinou. Cez prstávku sme išli - ako inak - na drink. Štýlovo nám naliali suché martini, pridali olivy a s pekným úsmevom nás vyypoklonkovali fajčiť pred budovu. Tu nám uvádzač zobral poháre z ruky, obsah prelial do plastikových pohárkov a ukázal rukov na popolník. Ani som nestačila protestovať. A ani tá cigareta mi nechutila. Vedia, ako ľudí odučiť fajčiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhé dejstvo začalo veľkolepo. Bubny, zbor, všetci aktéri na scéne a hlavná hrdinka, ktorá kričí kto-vie-prečo - LIGHT. Až keď sa všetci a všetko zastalo, pochopili sme, že niečo zbadala v hľadisku a chce si na to posvietiť. V skratke. Ako často sa vám stane, že niekto počas predstavenia kúsok od vás dostane infarkt? Môj manžel, pravdaže myslel aj na nepredvídané udalosti a tak vytiahol jupíka a družil sa s ostatnými šokovanými divákmi pod nami. Boli to nejakí kazaši, či čo. Pracovníci divadla situáciu promptne vyriešili - sanitka, lekár, odvoz a oznam, že pacientovi sa polepšilo. Ako bonus, tí, čo chceli a mali potrebu, dostali od uvádzačov malú zmrzlinu , aby za pomoci sladkého prekonali otras a čakanie na obnovenie predstavenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhé dejstvo teda začalo opäť veľkolepo. Tentoraz bez katastrofy. Úžasné, úžaasné, úžasné. A po skončení, trošku romantoicko-gýčovom, sme dostali ešte 4 skladby Abby navyše ako bonus. To už pol divadla tancovala aj so mnou, hoci, ako obaja - mama aj manžel poznamenali - je to trápne a nehodí sa to. Pri východe z divadla môj manžel poznamenal, že by sme si to mali s odstupom času zase pozrieť. Trošku ma zamrazilo, ale iba trošku.

Ostávajú 2 dni. čo ma ešte čaká?

Michaela Herichová

Michaela Herichová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matka 24 ročného skvelého syna a žena, ktorá neholduje vareniu a domácim prácam. Zoznam autorových rubrík:  kultúrni turističo ma vytočiloporadňamoje divadelné predstaveniakreatívne drobnôstkymoje recenzie - hotelypríbehy zo životakeď treba pochváliť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu