
V prvotnej eufórií som prepočula fakt, že letenky sú síce zadarmo, ale poistenie si doplácam. V konečnom dôsledku to poistenie bolo drahšie ako letenky, ktoré by som aj s poistením kúpila normálnym spôsobom. Cúvnuť som nemohla, lebo som zblbla celú rodinu a tak som pekne zacvakala cenu poistenia letu a batožiny.
Iniciatívne som cez internet zakúpila lístky do La Scaly. Zhodou okolností mali hrali Káťu Kabanovú a spievať mal Štefan Margita. A ešte som zabezpečila parádny hotel. Neviem, či na ten konkrétny týždeň mali hotely Crown plaza zľavy, alebo sa pomýlili vo výpočte, ale tá cena bola neuveriteľná. Nízka.
Opäť nastalo už tradičné zháňanie bedekerov a jupíkov. Tentokrát s nami išiel namiesto mamy náš syn.
Let prebehol hladko. Pred letom sme mali kubánsky rum, tak som ani nečakala, žeby sa niečo malo stať. Letisko sa volalo Milano – Bergamo, ale nedajte sa mýliť, my sme pristáli v Orio al Serio. Bolo to 60 km od Milána a 15 km od Bergama. Čistý čas cesty do hotela – 3 hodiny. S jednou medzizastávkou na Milánskej hlavnej stanici, kde sme prestúpili z autobusu do metra.
Miláno je známe dvoma vecami – módou a katedrálou. Pre zasvätených aj búrlivou históriou a Operou La Scala. A pre milovníkov záhad Poslednou večerou da Vinciho. Po ubytovaní sa v hoteli sme začali postupovať našim naplánovaným programom.
Naše prvé kroky viedli do kostola Santa Marie delle Grazie a priľahlého kláštora a záhrad. Cestou sme natrafili na skvelý obchodík s čokoládou. V zmrzlinovom pulte mali 28 druhov čokoládových zmrziek. Tak sme vyberali podľa zraku. Nakoniec, podľa chuti to bola zmrzlina s príchuťou čili a pepermintu. Ale úžasná. Samozrejme, chceli sme vidieť Da Vinciho obraz Poslednej večere v tomto kláštore. Vlastne je to freska na stene. A nakoniec sme ju aj tak nevideli, pretože počet návštevníkov je denne prísne regulovaný a na nás lístky nezvýšili. Oni boli v ten deň vypredané už na obed. Nevadí, pozreli sme si obraz na internete a v knihách, aj keď na vlastné oči je to iste iné.
Vychádzku sme ukončili v Galérií Viktora - Emanuela II. To je priestor, kde je jedna svetová značka veľa druhej a množstvo kaviarničiek. Do jednej sme si sadli a môj manžel bohorovne objednal: „ Una birra con spina, due espresso, a my ešte kuken a potom machen to. Grazie.“ Čašníčka asi bola dokonale vyškolená, pochopila, obslúžila, ako bonus pre cudzincov priniesla zmes orieškov a pre každého malú misku zeleninového šalátu s drobnými uhorkami a cibuľkami.
Bol to príjemný deň. Vrátili sme sa do hotela. Ráno nás čakal náročný program.