O Šípkovej Ruženke.
Kde bolo tam - tam bolo, za niekoľkými horami a niekoľkými dolami a pár riekami, kde sa piesok sypal a voda liala, tak tam leží malá obec Kutřín, čiže miestna časť obce Perálec. V tom čase so 44 obyvateľmi a jednou hospodou. O čo ich je menej o to viac sú aktívnejší. Samozrejme, jednou z ich aktivít je aj každoročný ples. Ak nie priamo jeho organizácia, tak aspoň aktívna účasť a pomoc s likvidáciou. Hocičo, čo si pod likvidáciou predstavíte, je pravda.
Ako sa stalo - nestalo, Šípková Ruženka sa rozhodla, že práva na svoj príbeh postúpi spomínanej obci. Šikovní ľudkovia sa toho chytili sa výsledkom bola pozvánka a horúčkovité prípravy. Pozvánka dorazila aj k nám a bola akceptovaná.
Ubytovaní sme boli v peknej usadlosti, kde na všetky úskalia, ktoré by mohli eventuálne na nás číhať, sme už pri vstupe boli upozornení. Viete, kraj je to drsný. Samozrejme, povinný rituál, ako návšteva kronikárky, miestneho hostinského, kaplnky, prechádzka po návsi a podobne, sme absolvovali do hodiny po našom príchode. Potom len preobliecť, nakrášliť a vyraziť do spoločenskej sály. Popravde, ohúrila ma. X dobrovoľníkov minimálne 7 dní robilo tisíce papierových ružových ruží a ďalších X ich vešalo. Veď pozrite.
Plesovým předtančením bolo tancom vyjadrený príbeh o Šípkovej Ruženke. Miestna skupina nadšencov tanca a pohybu nepotrebuje komentár.
Skupina bola na úrovni, trafili sa vždy do rytmu aj do textov. Vedeli, kedy spomaliť, kedy vyhovieť skorej narodeným, kedy je čas navštíviť určité miestnosti. Najpopulárnejšou bola miestnosť s poetickým názvom, kde bol stále nával a rady. Nečudo, dávali tam jedlo, pitie a chlapské pitie. Druhú priečku mala "kuřárna" a tretiu toalety.
Zábava bola skvelá a vrcholom večera bola klasicky neklasická tombola. Jednak spôsobom losovania a jednak druhom cien. Klasika - vlečka hnoja, metráky cementu, nejaké rašeliny, nejaké stavebné veci, zopár pracovných rukavíc, všelijaké kladivá, brúsky, kotúče, kozmetické balíčky a poukážky. Losovalo sa tak, že ste si pri vstupu zakúpili nejaký počet losov. Jeden za 3 kačky. Uložené boli v akvárku. Takže ste kupovali na desiatky. My konktrétne 300 kusov. Boli to také malé ruličky s gumičkou takže hneď po rozmotaní ste vedeli čo máte, alebo čo máte robiť. Niečo také ako "nic, běž na panáka", "dej si taneček" a podobne. Aj sme kopu vecí vyhrali. VIac ako polovicu sme našim milým hostiteľom nechali. Poukážka na cement, pár brvien a do fitneska nám naozaj boli nanič. Zato jednu cenu sme s radosťou niesli domov. 1,2 metra dlhý salám.
V najlepšom treba prestať a tak som sa pobrala spať. Sama. Môj manžel pomáhal s likvidáciou. Plesu, aj zásob, aj výzdoby, aj iných vecí. A tak skončil príbeh Šípkovej Ruženky.
Na druhý deň miestny obyvatelia peli chvály. A pozvali nás na priateľský zápas na údajne blízky rybník. Mne to v tej treskúcej zime pripadalo aspoň 10 kilometrov. Údajne len 2, ale verte ľuďom po plese, ktorí spali 5 hodín. Nakoniec bol z toho zápas každý proti každému. Bolo to fajn. Na ďalší rok sme si už teraz vypýtali pozvánku.
