Z Bulletinu:
Sir Terry Pratchett je anglický autor „fantasy“ literatúry, pot celom svete preslávený svojou sériou kníh Úžasná plochozem. Parodický svet plný originálnych postavičiek, a surovej mágie nemusíte milovať, iba vtedy ak ho ešte nepoznáte. A ak Plochozem spoznáte, tak sa do nej zamilujete a ako milióny iných ľudí začnete aj vy postupne zhromažďovať Pratchettove knižky a stále viac sa na nich zabávať. Po prvýkrát na Slovensku sa svet Plochozeme dostane aj na divadelné javisko v pripravovanej inscenácii Súdne sestry. Pokúsime sa Pratchettov jemný sarkastický humor pretaviť do divadelnej podoby v dramatizácii, pod ktorou je spolu s Pratchettom podpísaný jeho dlhoročný kolega a spoluautor niektorých románov Stephen Briggs.
Príbeh je vlastne paródiou na Shakespeara, len je tu, ako to už vo fantasických svetoch býva, všetko trošku inak. V Súdnych sestrách účinkujú: tri čarodejnice, okrem nich králi, dýky, koruny, búrky, trpaslíci, mačky, duchovia, prízraky, ľudoopi, banditi, démoni, lesy, následníci, šašovia, temnice, trollovia, gramofóny, všeobecná veselosť a potápačské poplašné zariadenia tak je toho dosť a dúfame, že sa budete s nami v tejto paródii dobre zabávať.
Ja som sa nebavila. Bola to KATASTROFA. To sa nedá iným slovom okomentovať. Buď nemám vyľadenú myseľ na takúto fantastiku, alebo som neuveriteľne náročný divák, alebo som tak nechápavá. Ja skrátka neviem o čom to celé malo byť, čo mi to malo dať, kam smeroval zámer autora, aká je hlavná myšlienka, aký to bol žáner a podobne. A s vysokou pravdepodobnosťou nebudem jediná s týmto názorom.
Celé predstavenie bolo veľmi kostrbaté, nesúrodé a ak mám odcitovať zopár reakcií publika, tak to bolo zrejme určené pre retardované deti, rozpačité, celé zlé.
Nepáčila sa mi ani scéna, na ktorej bol malý bazénik, výťah a plošina na posuvných dverách z pletiva. Výťah použili iba raz - prišla ním smrtka. V bazéniku plávali kačičky a boli použité na simuláciu bozkávania a styku šaša a čarodejnice. Na plošine stál 2x duch, 1x čarodejnice a 1x zlý panovník. Iný účel to nemalo a tak mi tam dosť vadila. Iba ak by bolo jej hlavným účelom schovať klaviristu. Mimochodom, klavirista bol vynikajúci, tomu tlieskam.
2x som sa zasmiala, raz na vtipe a raz na postoji herca. Inak som celú dobu čakala, či už príde TO NIEČO a kedy bude koniec. A ak by nebolo na lístku upozornenie, že po predstavení je recepcia, tak v hľadisku nezostane ani polovica publika.
Ja som sa recepcie nezúčastnila, nebol dôvod viac v tej budove zostať. Už i tak som bola dosť rozladená. A bude zase dlho trvať, kým sa odhodlám ísť do Trnavského divadla.
foto: www.djp.sk
