Moji drahí Slováci, ale aj vy šeci ostatný.
Náá..., ludkovia moji lúbezný, tak včuleky na Vás šeckých poránno vidzín. Z teho neba je prekrásny výhlad na Vás šeckých, kerých som mala rada , ale aj na tých kerých som nescihla poznat, iba sem tušila, že tam niekde sú, že si ma sem tam vypočujú alebo bárs aj pozrú .
Neksem byt ako Alžbeta Hrozná, či dejaká Čírna ovca, čo zabulla na svojich drahých kolegov. Samozrejme ich šeckých velmo pozdravujem, šak tu Človečinu a iné Hry o láske sme sa spoločne snažili čo najlepšie zahrat našim divákom, s kerými bola vždy Dohoda možná.
Hocikedy sme si pripadali ako dáki Delostrelci na mesiaci, to vtedy ked sme nenachádzali dostatek pochopený. Často sa nás dajaký Generál – ale nemusel to byt práve vojak- vypytúval Kam na to chodíme a O čo nám ide, ale my sme mu nikdy nedali Návod na použitie, nahodili sme Nemé tváre alebo....., a hrali sme si svoje pre potešení vlastné ale hlavne pre Vás , divákov a poslucháčov.
Dokonca sa stávalo, že hocikedy bol taký Štedrý divadelný večer, že pri tom hraní sa neraz vyskytla aj Malá srdcová príhoda,cha..cha..cha, ale chvalabohu nebolo to nikdy nič vážne, nebola z toho žánna Pitva ani plné Ženské oddelení.
Milí moji, neplačte.
Loď svet bude plávat dalej aj bez starej Kolníkovej a Kino Pokrok tiež musí fungúvat, aby ste mali stále na pamati, že svet je aj Nebo aj peklo aj raj.
Moja Konečná stanica mi už dohrala posledné Slovenské tango a snáj aj niekto napíše Kroniku komika, za kerého ma niektorí považúvali. Ale pravda je taká ,že ja som nebola komik, niekedy bol iba život komický a ja som mala tú čest Vám ho ukázat v Stankových Rozprávkach...
Moji drahí, celý svoj dlhý život som sa snažila riadit Desatorom, preto na záver želám Pokoj domu tomuto slovenskému a more lásky.
P.S. Ešte niečo, Vygumujte si z mysle ak som Vám niečim ublížila a napíšte šeckým kerých milujete aspon zopár teplých slov.
Vaša Katarína Kolníková
herečka a speváčka
(autor sa ospravedlňuje všetkým Záhorákom za možné chyby)
