Peter Herman
Nemocničný fejsbúk
V posledných mesiacoch som strávil pomerne veľa času v nemocničných čakárňach . No nie ako pacient, chvalabohu, ale ako sprevádzač .
Prakticky - realista,teoreticky -idealista v skutočnosti celkom obyčajný jedinec. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V posledných mesiacoch som strávil pomerne veľa času v nemocničných čakárňach . No nie ako pacient, chvalabohu, ale ako sprevádzač .
Aj vám sa zdá ten nadpis nejaký divný? Veru aj mne. Ale v policajnej reči je to asi normálne. Pred časom som sledoval tlačovú konferenciu našich najvyšších policajných hodnostárov.
„Dobrý deň“, pozdravil som pri vstupe do našej malej predajne potravín, jednej z mála , čo sa ešte udržali v konkurencii s hypermarketmi.
Keď som pozeral Matovičovu tlačovku o rómskych hliadkach do vlakov, rovno som si povedal, že tu, v tomto štáte, už naozaj niekomu „šije“ na mozog.
Nechcem sa veľmi rozpisovať, aj tak by to bolo len mlátenie prázdnej slamy a kompetentní si vždy nájdu množstvo výhovoriek ako sa „nedá...“
Do obedňajšej prestávky na pošte ostávalo ešte asi tridsať minút, pošta zívala prázdnotou, sedel som pri priehradke sám.
„Pán poštár!, pán poštár!“, registrujem hlasný šepot a obzerám sa okolo seba, odkiaľ sa ten hlas ozýva.
„Dobrý deň, babička, doniesol som Vám dôchodok“, oslovujem staručkú pani, ktorá mi otvorila dvere svojho bytu. Opierala sa o palicu a ledva dvíhala nohy. Jednu nohu mala obviazanú elastickým obväzom až po koleno.
Cestoval som autobusom z Prešova do Bardejova. Autobus akurát dorazil na stanovište, ale do odchodu bolo viac ako tridsať minút.
Nechodíme do Kauflandu často, tak raz do týždňa, nakúpime hlavne zeleninu, čerstvú a mrazenú a ešte ovocie. Aj naposledy bolo tak, viac sme sa prechádzali ako nakupovali, až sme sa dostali k regálu s pivom.
„Milá Anna, Prepáč, ale tento list je posledný , ktorý ti píšem. Veľmi ma to mrzí, že československý ľud sa tak škaredo zachoval voči našim vojakom, ktorí Vás prišli oslobodiť od kontrarevolúcie. Tu v Moskve idú stále správy o tom, ako strieľate do Našich, ako na Nás nadávate , ako už nechcete s nami družbu. Som veľmi sklamaná, už Ti viac nebudem písať."
Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, obhajoval a vysvetľoval pán Figeľ tento návrh zmeny Ústavy SR. Či je to tak, alebo nie, alebo či to tak bude, na to nech si každý odpovie sám, ale spôsob obhajoby tohto návrhu mi je proti srsti a je obyčajným farizejstvom.
Včerajší sviatočný podvečer mal typickú dušičkovskú atmosféru. Stmievalo sa , na ulici ani živáčka, mrholilo, hotový novembrový január alebo januárový november? Sedel som pri kompe, čítal blogy a občas som nazrel cez okno v očakávaní, že aspoň na tie pravoslávne Vianoce nasneží, ale nič .
Čas vianočný, čas plný pozitívneho myslenia, čas ohľaduplnosti a pozornosti k blížnym, teda nie len v rodinách, čas o neponáhľaní sa a nestresovaní, čas o láske a očakávaní dobra. Aj keď v dnešnej dobe sa celkom stresu a zhonu vyhnúť nedá, snažíme sa aspoň v tejto časti roka správať sa k sebe pozorne a úctivo.
Nedá mi nezareagovať na články uverejnené tu a tu . Zákon 340 z 18.10.2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, hovorí o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Nerád chodím na poštu, aj keď máme asi jednu z najkrajších pôšt na Slovensku, nerád preto, lebo čakanie v radoch už veľmi nemusím. Na druhej strane však, pri čakaní, máte čas porozmýšľať alebo sledovať, čo sa deje okolo Vás.
Minulý štvrtok som opäť, po čase, nazrel Pod lampu, že čo nové u Hríba a veru bolo to veľmi zaujímavé a hlavne poučné. Konečne som pochopil, na rozdiel od Štefana (aspoň mám taký dojem), prečo je boj s korupciou a klientelizmom v najvyšších kruhoch taký, aký je. Nie len na Slovensku , ale aj v Čechách.
Stál som pri prechode cez cestu, na semafore červená. Pomaly sa schádzali ľudia, mladší, starší, niektorí netrpezliví, niektorí odovzdane čakajúci na zelenú. Prišli aj dve staršie panie v družnom rozhovore, postavili sa priamo za mňa.
Keď som v nedeľu pozeral politické besedy, mal som miestami dojem, že naši politici nežijú na tejto planéte a už tobôž nie na Slovensku. Bohužiaľ, až tragédia na diaľnici im otvorila oči. Alebo sa len pretvarujú a hrajú pred občanmi divadlo? Skôr verím tej druhej alternatíve.
Je to riadne cítiť , že funkčné obdobie slovenského prezidenta pomaly končí. Pán prezident sa stáva arogantný ako kedysi, už nepotrebuje naháňať hlasy voličov, už sa nemusí páčiť. Na doživotnú rentu má zarobené a ako sa sám vyjadril , jemu nikto nemôže nič prikázať.