Víkendový retrock

Víkendové počasie, hlavne sobota, des a hrôza, škaredé a mizerné ako slovensko-maďarské vzťahy. Čo so začatým dňom? Celotýždňové plány na sobotňajšie práce v záhrade sa mi rozplynuli ako Czákyho sen o autonómii južného Slovenska. Ale..., na druhej strane, aj taký čas má svoje čaro. Čaro spomienok a návratov, napríklad do hudobných rokov druhej polovice minulého storočia, pri prehrabávaní sa starou fonotékou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Zapojil som starý, ale stále funkčný magič Tesla B101 stereo, oprášil 540m štvorstopové kotúče BASF, SCOTCH a dokonca aj zaznávaný EMGETON, popísaný zošit so zoznamom natočených pesničiek a LP-éčiek a začal sa prehrabávať v rockovej klasike. Už pri prvom tóne starého ,ale stále dobrého Nazarethu, ma môj stroj času vrátil o dobrých tridsať rokov dozadu a ten fíling, ktorý sa ma zmocnil, bol neskutočný. Presne taký, aký si pamätám z prvých tónov nesmrteľného Nazarethovského Telegramu.Pomaly sa rozbiehajúci hardrockový vlak s neskutočne prenikavými a chytľavými gitarovými sólami mrazil až do kosti. Akési dojatie ,či nostalgia? Spomienky na stredoškolské časy sa valia jedna cez druhú. Diskotéka v triede s hudbou, na ktorú sa vôbec nedá tancovať, ale vtedy sme to zvládli.Pretáčam pásku ďalej a čakám, čo ma prekvapí teraz. Trocha sa započúvam a rozoznieva sa neskutočný hit kapely, ktorá si osvojila meno škaredého chlapca Dickensovho románu, Uriaha Heepa. „Lady in Black“, alebo, ako sme to spievali pri táboráku – „A my sme starí čundráci a vyserem sa na práci... „ s tvrdým bustrom na pozadí akustických gitár je neprekonateľná. Dokonca som ju počul v origináli pred pár rokmi, od starých pánov, v košickej koniarni.Pustím si to ešte raz a „surfujem“ po páske ďalej. Práve končí klávesový part Júlového rána, presne v tom sounde, ako v tých časoch hrával aj Marián Varga. Listujem v zošite a zrak sa mi zastaví na skupine Pink Floyd.“ Čo to tu mám?,aha.“ Zvieratá – Animals. Páska číslo 12,štvrtá stopa. Skúšam pohľadať klávesovú časť, len pred pár dňami, zosnulého Ricka Wrighta. Áno, to je to, čo som chcel počuť , krásne tóny organu a na pozadí bečanie oviec. Floydi boli vždy na špici a táto LP bola symbolická a stále je nadčasová ,ako šitá aj na dnešné spoločenské vzťahy- psi ,svine a ovce...Áno, alebo ak sa vám viac páči Yes. To je presne na opačnej strane pásky, oproti Pink Floydu. Mohutný chrámový organ Ricka Wakemana, v ktoromsi z londýnskych kostolov a v tom majestátnom zvuku jedinečný hlas Jona Andersona. To som si vždy púšťal na Vianoce.Vyberám pásku z magnetofónu a prechádzam na ľahšiu tému. Rinčiaci rock v podaní Bostonu. Škoda, že toho nenahrali viac, ich pesničky a slaďáky chytajú za srdce, je to skutočne „Viac ako pocit“.A už som to našiel, moja srdcovka ,Black Sabbath a som v extáze. Síce nie v tej „technickej“ , ale LP Technical Ecstasy, by som vládal počúvať stále. Jedna s posledných kompilácií, ktorú naspieval bláznivý , no neopakovateľný Ozzy so svojou materskou kapelou. Škoda, že sa dobrí hudobníci rozchádzajú práve vtedy, keď im to šliape najlepšie.No, táto páska je socialistická, ako kedysi vravel Fero Hora(dodatočne mu gratulujem k narodeninám), musím hrať aj naše aj socialistické aj tie zo západu , tak rovnomerne. A boli kapely, ktoré to vedeli aj na Východe. Zlodej času od maďarskej Omegy nám znel neuveriteľne Pinkfloyďácky a dederónsky Puhdys si to s Uriážmi tiež mohol rozdať. Ešte sú tu Bacily Vaška Neckářa a Prázdniny na zemi od Olympiku.Počúvam, pretáčam a komentujem. Ku každej LP-éčke sa viaže nejaká spomienka. Tých vynikajúcich kapiel bolo veľa. Deep Purple, Dire Straits, Rainbow, Genesis, Rush, UFO, BTO, Foreigner, Kansas, Yourney, Heart, Chicago, Eloy, Sparks, Slade, Jethro Tull, Who, Roxy Music, Supertramp...ani sa nedá všetkých vymenovať. A ako ťažko sa táto muzika zháňala. Niečo málo síce púšťal Fero Hora, ale do všetkého musel kecať, z jeho relácií sa nedalo natočiť takmer nič. Ešte že boli zahraničné rádiá, hlavne maďarské . Každý piatok popoludní bolo VKV naladené, páska nastavená, nahrávacie káble pozapájané a nedočkavo sme čakali na hudobnú novinku – volalo sa to, Pre priateľov beatu. Štyridsať päť minút neprerušovanej rockovej muziky. Na tú dobu niečo neskutočné.Dnes je všetko iné. Kvalitnejšie nosiče, iné ,oveľa dostupnejšie zdroje hudby, iné hudobné štýly.A tí praví rockeri? Aj keď pomaly odchádzajú do hudobného neba, stále sa snažia a stále dokážu vyprodukovať kvalitnú rockovú muziku, vždy ešte vedia prekvapiť aj keď síce už nie tak často , ale predsa a to čo nahrali pred rokmi sa stále dobre počúva.Už sa teším na nový Queen.

Peter Herman

Peter Herman

Bloger 
  • Počet článkov:  179
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prakticky - realista,teoreticky -idealista v skutočnosti celkom obyčajný jedinec. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

312 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu