Jožin bol Maďar ako repa. Pravý, nefalšovaný slovenský Maďar alebo maďarský Slovák, ako chcete, s typickým prízvukom, ktorý nikoho nenechal na pochybách, akého je pôvodu. Ale na rozdiel od iných, jemu podobných, s ktorými som mal tú česť sa poznať, Jožina si musel obľúbiť každý. Aj najtvrdší sloto-kotlebovec by dokázal Jožina mať rád. Bol tak detsky jednoduchý, prostoreký a dôverčivý a s tými jeho reakciami ...? Totižto , počúval po slovensky , na vojenčine česky, ale všetko si v hlave prekladal do maďarčiny a naopak. Preto mal niekedy až viditeľne spomalené reakcie. A to bolo na ňom to výnimočné. Keď niekto povedal vtip a všetci sa už dosmiali, až vtedy zareagoval Jožin.Niet divu. Po slovensky sa naučil až na Gymnáziu. A išlo mu to obdivuhodne dobre. Málokto z nás by sa naučil za takú krátku dobu cudzí jazyk.Na vojnu sme narukovali do Písku, potom nás prevelili do Tábora a nakoniec sme skončili v Týne. Teda Jožin prišiel do Týna prvý, ja som v Tábore ochorel a Jožina som nasledoval až o tri týždne. Keď som sa konečne dostal do Týna aj ja, Jožin mi najprv poriadne, ako nefalšovaný žoldák, vynadal: „Ty ko...,kuá, pi.., blesk, bazmek, kde si doteraz zašíval!? Nehal si ma tu s tými gumami samého! Vieš jaká je tu pakáreň!?“ A potom ma od radosti tak objal, až som myslel, že zase skončím u lapiduchov s polámanými rebrami. Jožin bol totižto ako medveď ,vysoký silný, proste chlap ako hora. Odviedol ma na izbu a spustil. „Dočkaj až spoznáš náčelníka“, vraví mi , „Čech z Mihaľovec, taký jak konský lófas, poserieš z neho“. A veru mal pravdu, s kapitánom, pravým zeleným mozgom, sme si užili koľko do nás vošlo aj napriek tomu ( alebo práve preto?) že sme boli špagáti.„Jožin a ako Ti ide pípanie?“ vyzvedám. Ty pi.., pípame tu s bažantmi jak chu.. Od rána do tretej. Už mi z toho je.., debilná morzeovka. Ty to máš lepšie jako spojár , ty budeš len vysielačky stavať.S Jožinom nikdy nebola nuda. Pomerne často odchádzal na opušťáky. Jednak bol čerstvo šťastne ženatý a po druhé, náčelník zistil, že mu Jožin môže nosiť všakovaké maďarské špeciality. A Jožin nelenil. Barackovice, čabajky, paprikové pasty a salámy, obmäkčovali kapitánovo srdce a nám uľahčovali vojenský dril.Odvtedy prešlo takmer štvrťstoročie. S Jožinom sme sa nevídali, mali sme o sebe len sporadické správy , ale aj napriek tomu ,spomienky zo spoločne prežitých rokov ostávajú stále živé, ako keby to bolo len včera. Určite chýba všetkým, ktorí ho poznali. A zvlášť práve teraz, keď sa blížia sviatky pokoja a šťastia, práve na Vianoce, bude pri rodinnom stole Jožinova stolička prázdna.Vraví sa , že dobrého málo býva. Jožina, aj keď krátko, bolo veľa, veľa všade tam, kde sa ocitol. Rozdával okolo seba humor a pohodu. Dlho bude za nim smútiť nie len jeho obľúbený Balaton, ale aj my ,kamaráti a spolužiaci. Už nikdy nezačujeme to typické Jožinovo ... „Čo si to povedal, Ty dilino!?“P.s. Ospravedlňujem sa všetkým za slovník použitý v článku, ale bez toho by to nebol ten pravý, usmievavý a žoviálny, Jožin.
