Aj náš hrdina, nazvime ho Jožko ,je jedným z tých, ktorí majú starú mamu v meste. A keďže babka je moderná a ako každá babka aj veľmi starostlivá ,chcela vnukovi poukazovať nie len mesto ,ale aj reštauračné služby, a tak si zašli na obed do reštaurácie.Sadli si k malému stolíku pre dvoch, aby ich nikto nevyrušoval, hneď vedľa nás. Mladá čašníčka, asi praktikantka , im doniesla jedálne lístky, začali vyberať. Respektíve babka vyberala, mladý hosť zatiaľ iba gúľal očami po okolí. Zjavne bolo vidieť, že je v reštaurácii prvý krát. Keď ho niečo zaujalo, vždy potiahol babku za rukáv, ukázal na objekt svojho záujmu, niečo jej pošepol a tá mu trpezlivo všetko vysvetľovala.Opäť prišla čašníčka: „Vybrali ste si?“ – osloví dvojicu. „Dáme si šunkovú pizzu so syrom a šampiňónmi“ – rázne objednáva stará mama. „Veľkú alebo malú?“ – pýta sa čašníčka. „Veľkú – samozrejme, a dvakrát multidžús“, vraví babka a významne pozrie na vnuka, či ten súhlasí. Jožko prikývne a od radosti si pošúcha ruky. Čašníčka odchádza splniť želanie.O chvíľu donesie džús a o dve-tri chvíle sa už blíži s obrovskou pizzou, ktorá ďaleko prečnieva cez okraje taniera. Akoby sa aj kuchár chcel vytiahnuť pred hosťami, natočil tú pizzu do úctyhodných rozmerov. V očiach babky sa zračí údiv , chlapec žiari radosťou –„ééj to si dám“ , čítam z jeho tváre. S chuťou sa pustil do pizze. Babka mu len radí ako na to a pozerá, ako miznú narezané trojuholníčky pizze v chlapcových ústach. Zdá sa , že obed bude mať hladký priebeh, no len po štvrtý trojuholník. Na tanieri ostávajú ešte ďalšie štyri, ale tie už sú nad chlapcove sily.„Stará mama, ja už nevládzem“ – vraví Jožko.„To zvládneš, len pomaly, máme čas“ – odvetí babka.Jožko zase trošku odhryzne, ale už mu pizza nejde tak ako na začiatku. Prežúva prežúva, ale hltnúť akosi nemôže. Babka ho sleduje a radí:„ Zapi si trochu džúsu, bude sa Ti lepšie jesť “.Jožko s plnými ústami prikývne a snaží sa aj vypiť hlt nápoja. Ešte raz odhryzne a položí načatý kúsok na tanier.„ Už naozaj nemôžem“- a prosebne pozrie na starú mamu.„ Ale to musíš, tu nie si doma, to stojí veľa peňazí, musíš všetko zjesť!“ – odpovedá babka a pomaly jej mizne úsmev z tváre.Jožko vidiac, že to asi nebude taká sranda znovu berie do úst kúštik pizze. Keby tak mal zázračný prútik hneď by si pričaroval medvedíka Yogiho z Yelowstonu, ktorý tak zbožňuje pizzu, ten by mu určite vedel pomôcť.„ Babka? .....“ pozrie na starú mamu, ale hneď zmĺkne. Babkin výzor neveští žiadne zľutovanie. Dokonca ešte pridáva:„ Ak to všetko nezješ , viac Ťa na prázdniny k sebe nezoberiem!“Jožko sa chystá na ďalší pokus, ale pizza mu pri ústach primrzne. Odhryzne kúsok veľký iba ako mak.Zrazu sa mu tvár rozjasní:„Babka, veď aj ty si daj, spolu to zvládneme“,vysloví spásonosnú myšlienku. Babka však jeho nápad okamžite neguje:„ Ja nemôžem, sú tam huby ,nič pre môj žlčník, len pokračuj“.Jožkovi je už pomaly do plaču, pizzu začína nenávidieť a s ňou aj kuchára, že ju upiekol takú veľkú a čašníčku ,že ich neupozornila ,čo to znamená veľká pizza a babku, že je taká nekompromisná a prázdniny v meste a...Chvíľu sedia ticho. Prvá znovu začne stará mama:„Jožko nerob mi tu hanbu, ľudia sa pozerajú...“ snaží sa ešte prehovoriť vnuka. Ale ten už len ticho sedí so sklonenou hlavou.„Nech!“, odvetí „pizzu už nechcem nikdy viac!“Zdalo sa, že pizza spôsobí generačný problém, že vnuk zanevrie na starú mamu lebo je neústupčivá, že stará mama sa bude hnevať na vnuka, že je neposlušný a trucovitý, že pohodové prázdniny budú mať trpkú príchuť vďaka nezvládnutej pizzi, nebyť nenápadného pozorovateľa – mladej čašníčky.Tá, vidiac , že babka s vnukom problém dohodou nevyriešia, podišla k stolu a vraví:„Pani, nenúťte ho, vyriešime to úplne jednoducho, ja vám ten zvyšok pizze zabalím“.Jožko vďačne pozrie najprv na čašníčku, potom na starú mamu.„Ste zlatá, ďakujem“ odvetí babka, ale aby neostala ako najhoršia ešte doloží, už opäť láskavo, smerom k Jožkovi:„ Ale ten nadhryznutý kúsok ešte doješ, ty nezbedník.“Jožko schmatne nedojedený trojuholníček do ruky, vstáva zo stoličky a už trieli z reštaurácie von – „ áno starká, ďakujem“ a už ho niet.Stará mama zaplatila, ešte raz sa poďakovala, vložila zabalenú pizzu do igelitky a pomaly sa pobrala za vnukom.Ako málo stačí pre narušenie dobrých rodinných vzťahov, ale trochu dobrej vôle a nevtieravá pomoc okolia v pravý čas, niekedy skutočne dokážu zdolať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky. A Jožko? Určite už zabudol čo sa stalo a v pamäti mu navždy ostanú len pekné spomienky na prázdniny u starej mamy v meste.
