- „Gazdovia, gazdíčkovia!", kričí a vyzváňa zvučným spiežovcom, „vyháňajte ovečky z maštalí, košiar čaká !".
A gazdovia veru nelenia. Vyháňajú ovce zo svojich dvorov. Každý má tie svoje poznačené, aby sa mu v stáde nestratili.
- „A Ivan , poriadne sa o nich staraj, aby sme mali z nich osoh ,aby si nám na konci sezóny vyúčtoval tučný zisk a žiadne straty", dohovárajú gazdovia bačovi.
- „Nebojte sa gazdovia, dám na ovce pozor a po sezóne Vám ich vrátim aj s patričnou nádielkou", upokojuje Ivan gazdov a ženie ovce cez dedinu. Ešte pár domov a sú na konci. Bača poráta ovce , je ich presne poldruha stovky. Jeden statný baran, vodca celého stáda, päť slabších baranov, ktorí riadia iba svoje ovce a dvaja mladí barani, ktorí by tiež chceli všetko riadiť a dirigovať , ale ešte nie sú dosť skúsení na to, aby im to straší barani dovolili, no a ostatné ovečky a barančeky.
Kráčajúc ku košiaru si Ivan vypiskuje veselú pesničku, hneď za ním ide hlavný baran a za baranom bečiace stádo oviec. Ovce sú po dlhej zime rozkekešené, každá si bečí to svoje , jedna cez druhú. Sem tam kmasnú steblo trávy pri ceste a dávajú pozor, či ich ten ich baran nesleduje. Predsa len, veľa oviec je nových a ešte nepoznajú pravidlá, ktorými sa stádo riadi. To sa naučia až v košiari.
Ivan sa neponáhľa, ovce sa pasú , zoznamujú sa s okolím , hltavo „kosia" čerstvú trávičku, sem tam pozdvihnú hlavy, keď začujú zabečať svojho barana . Hore na svahu už vidno obnovený salaš a v tesnej blízkosti aj košiar. Ivan zaženie ovce do košiara a stratí sa v útrobách salaša. Ovce nechá pár dní zavreté v košiari , aby si zvykli na nové prostredie , košiar je veľký a sú v ňom aj dostatočné zásoby, aby ovečkám nič nechýbalo.
Nové ovce behajú zmätene po košiari, sledujú čo robia tie staršie, ako sa správajú, čo si môžu dovoliť, čo nie a bojazlivo pokukujú po svojich baranoch. Staršie ovce im vysvetľujú, že robiť môžu len to, čo im ich barani dovolia. Tým novým ukazujú, kde sú ich válovčeky, z ktorých sa môžu nažrať a napiť, lebo každá skupinka má svoje válovčeky a barani prísne dozerajú na to, aby ovce žrali len z toho válovčeka , ktorý je ich. Pravidlá nie sú zložité, ak ovca dodržiava pokyny svojho barana, nemá žiadne problémy a po košiari sa pohybuje úplne slobodne.
Prešlo pár dní, keď tu zrazu poobedňajšiu siestu v košiari preruší hromové zabečanie barana, vodcu:
- „Béééééééééé, ktorá ovca narobila bobky do môjho válova!. Všetci barani ku mne! Okamžite zistite , ktorá ovca to bola, lebo vás načisto rohami dolámem!. A nebola to len jedna, muselo ich byť viac , lebo bobkov je plný válov!"
Barani sa dušujú, že oni majú vo svojich stádočkách poriadok a poslušné ovce, že to boli tie druhé ovce, od tých dvoch baranov, čo nechcú poslúchať . Ale hlavný baran sa nedá.
-„To nemohli byť tie druhé ovce, ony majú svoje válovy a do môjho nikdy nechodia, vedia že by ich stihol krutý trest, to museli byť vaše ovce, okamžite mi zistite vinníkov lebo vás nechám bačovým psom roztrhať!"
Barani poplašene pobehujú medzi svojimi ovcami, prosia aj vyhrážajú, ale ani jedna sa nechce priznať. Barani sa už aj do seba začínajú púšťať a dvaja už aj tvrdo rohami do seba vrazili a jeden z nich hrozí, že svoje ovce z košiara odvedie, ak budú jeho ovečky bez dôkazov osočovať.
Baran vodca vidiac , že takto k ničomu nedôjdu rozhodne:
-„ Počúvajte všetci. Keďže sa ani jedna ovca nechce k činu priznať, vydávam prísny zákaz slobodného bobkovania. Ak bude chcieť niektorá ovca bobkovať, bude si pýtať povolenie a bude bobkovať pod dohľadom všetkých! Je to jasné?"
-„Súhlasíme, zabečia podriadení barani".
-„ Ale my nesúhlasíme!", ozvú sa ostatní dvaja barani. Bobkovanie predsa nemôže byť verejné. Je to slobodná a intímna vec každej ovce.!"
-„To ma nezaujíma, podvolíte sa väčšine, lebo väčšina súhlasí!"
Barani ešte chvíľu po sebe bečia, skláňajú tvrdé hlavy a sú odhodlaní na ťažký boj. Ak sa nedohodnú, môže sa stať ,že všetky válovy budú stále zabobkované a špinavá robota s čistením válovov ostane len na baču Ivana.
