Ako je všeobecne známe, východoslovenský región neoplýva hojnosťou voľných pracovných miest , preto značná časť obyvateľstva, prevažne mladších vekových kategórií, sa snaží privyrobiť si rôznou prácou v zahraničí. Tak aj naši hornošarišskí súkmeňovci – hudobníci – išli skúsiť šťastie do Nemecka.
Utrmácaní, po niekoľkohodinovej ceste autom, dorazili do cieľa svojho budúceho pôsobišťa. Ubytovali sa a rýchlo, poď ho do ulíc pohľadať nejakú schopnú reštauráciu, kde by sa mohli poriadne najesť a samozrejme aj napiť. Dlho nehľadali, asi dva bloky od hotela zbadali svoju oázu.
Najsmelší z nich , Jany ( aj vedel najviac po nemecky), vošiel dnu prvý, porozhliadal sa po reštaurácii a hovorí: „ Chlopi , to je ono, to tak vypatra jak naša karčma doma, tu še najime, pokurime i daco vypijeme“. „Ta dobre“, hovorí Laci.
Chlapi si posadali k voľnému stolu. Po chvíli prišiel čašník – „ Guten abend meine Herren,was darf es sein?“ „ Co chce“? - hlesne Laci na Janyho. „ Cicho, tak še mi vidzi, že on še pyta co my chceme“. Najhladnejší Piťo reflexívne naznačí posunkovou rečou jedenie.
Čašník uznanlivo prikývne že pochopil, rozdá im jedálne lístky, ukáže na hotové jedlá. Jany ,ako hovorca, ukáže na jedlo, kde vidí najnižšiu cenu a povie, „ fír „ a pre istotu ešte rukou ukáže 4 „ a fír bír „ ešte doloží rýchlo. Chlapom sa páči ako to všetko hladko prebieha a aké jednoduché je dohovoriť sa „vonku“.
Obsluha bola pomerne rýchla, chlapi sa najedli, vypili po pive a objednali si ešte ďalšiu rundu piva. „Jany“, ozve sa Piťo „ a zápražka ňebudze“? Aj ostatní prikyvujú, že jeden by „ ňezaškodzil“. „Dobre“ , hovorí Jany „ aľe iba jeden“. „ Co sebe dame“?. „ Ta vodku ňe“,zhodnú sa všetci. „A znaš jak še hutori vodka po nemecky“? pýta sa Laci. „Ta ňeznam“?, chváli sa Jany , „ šak to jednoduche - voda je wasser a vodka, tak jak po našemu, potom wasserka. Našinci sú celí uveličení „ ešči že mame ze sebu Janyho, on še vyzna“.
Čašník donesie ďalšie pivo a Jany objednáva, „ fír wasserka bitte“. Kelner nechápavo zavrtí hlavou „ich verstehe nicht“ povie. Jany zopakuje „ fír wasserka“ a posunkovou rečou doloží náznak pitia. Čašník sa pousmeje, že pochopil a o chvíľu nesie hosťom štyri poldecáky vodky. „ No vidzice chlopi , ked znace jazyk, ve švece še ňestracice“, chváli sa Jany.
Čašník položí vodku pred chlapov a so smiechom hovorí: „ chlopi, keby mi ňebul od Humenného , tak by sce vypili veľke h...... a ňe vodku“.
Rodná reč, ktorú začuli, ich tak prekvapila, že na chvíľu aj zabudli vypiť donesenú „wasserku“. Prvý sa spamätal Jany a so smiechom hovorí „ ta doňeš ešči jednu wasserku naj še poriadňe privitame“. „ Chlopi, počekajce chviľu, už mi konči služba – doňešem calu fľašku dobrej wasserky ,žeby sme take stretnuce oslavili jak še patri“ - ty Waserka jedna" a žmurkne na Janyho.
