IM má svedomie čisté, a preto môže veselo hovoriť o svedomí tých druhých. O svedomí hlavne opozičných politikov, ktorí o všetkom vedeli, ktorí vedeli o zlodejstvách, ktorí vedeli o korupcii, ktorí vedeli o rodinkárstve a kšeftoch, ale pre blaho svoje a blaho svojich blízkych a priateľov boli pre istotu ticho a nekonali. Pre pokoj v strane a duši iba sledovali, ako verchuška zbíja a tvárili sa , že ich sa to netýka. A možno že sa ich to aj týkalo , ale iba celkom máličko, len tak okrajovo, čo ani nestojí za povšimnutie , nie to ešte na verejné obvinenie. Veď ako je to u nás bežné, každý kto má nejaký lukratívny post len svojich k sebe ťahá a pomaly sa to stáva aj normálnym a povšimnutia nehodným.
Ale má to jeden háčik. K tým vyššie spomínaným sa dostáva aj sám Obyčajný človek. Znovu citujem: „Niektorí zase majú podosádzaných svojich príbuzných a známych po rôznych úradoch...,Sú tiež takí, ktorí robia kšefty ... A tí poslední sú zbabelci... Kruté ,či tvrdo napísané?", koniec citátu.
Čo dodať na záver, zas niekto niečo vie, ale nepovie. A čo svedomie politika? Pomaly, ale isto stráca svoju vnútornú slobodu a dostáva sa do pomyselného väzenia politických kšeftov.
