Ak neplatíš, vypadni !

Nemôže platiť, keď riaditeľ domova dôchodcov bez mihnutia oka vyhodí na dlažbu dôchodkyňu, ktorej dôchodok nestačí na pokrytie nákladov na pobyt v domove. Nešťastná žena sa dostala do štyridsaťtísícového mínusu aj vďaka sociálnej politike štátu a dokonca (to je môj osobný názor) tvrdo ohrozila post riaditeľa, ktorý pred základným poslaním domovov dôchodcov uprednostňuje jedine moc čísel. Schodok vo financiách je neprípustný.Áno, ekonomické zákony sú neúprosné, matematika nepopustí, ale kde je obyčajný ľudský súcit? Kde je tá solidarita o ktorej toľko vyspevuje každý politik? Zbavme sa všetkých starých a nevládnych, ktorých dôchodky nestačia pokryť ich životné potreby a budeme prosperujúcou ekonomickou jednotkou na svete. Štát ušetrí ťažké miliardy, ktoré potom prerozdelí ...komu vlastne? Aha, tým pozostalým, t.j. tým bohatším, resp. tým, ktorí stačia platiť za domovácke služby.Desiatky obyvateľov domovov dôchodcov žijú v strachu a strese. Žijú v strachu ,čo keď mi nebude penzia postačovať na ubytovanie, na stravu, na lekársku starostlivosť? Kam sa podejem ak ma vyhodia na ulicu? Kto sa o mňa postará? Neskončím niekde ako bezdomovec? Čoho som sa to dožili? To si predsa nezaslúžim! Aj ja si kladiem otázku. Má byť takáto inštitúcia ekonomicky závislá na príjmoch dôchodcov? Určite nie a ani by to neutiahli. Domovy dôchodcov sú rozpočtové organizácie. Ako je možné, že prijatý dôchodca vyrobí dlžobu? Veď pre prijatie musí spĺňať určité podmienky, medzi inými aj finančné. Kde sa stala chyba, prečo ju hneď na samom počiatku zodpovední neeliminovali a nechali narastať pohľadávku? Môžeme si o tom myslieť všeličo, nevidíme detailne pozadie, ale v každom prípade nemôže prísť vyhadzov na ulicu. Veď existuje toľko možností ako sa dá pomôcť tým ,ktorí to nevládzu finančne utiahnuť. Dobrovoľné zbierky, úspora na strave , skromnejšie ubytovanie, odmena za drobné práce tým ktorí ešte vládzu, dotácie z VÚC-iek, sponzoring ...len treba chcieť a hľadať možnosti, nečakať až príde to najhoršie. Peniaze v tomto štáte sú, milióny sa prevaľujú na rôzne celebrity, missky, reality show, je potrebné oslovovať nadácie, ktorých je tiež požehnane. Chce to len viac aktivity a sebaobetovania zamestnancov a hlavne menežmentov domovov. Zrátať náklady a výnosy nie je umenie, dobre sa postarať o starých a nevládnych je oveľa zložitejšie, nie je to len obyčajná práca je to poslanie.Domov dôchodcov je posledná istota starých ľudí, ktorým nebolo súdené dožiť svoj život v kruhu svojich rodín. Je to posledná inštancia, ktorá má obrovskú príležitosť urobiť starenky a starčekov, na sklonku ich života, šťastnými a bezstarostnými. Poskytnúť im lekársku starostlivosť, milé slovo sestričiek a pestúnov, ale aj slová útechy keď ich pochytí smútok a žiaľ za deťmi a rodinou. Má im poskytnúť v rámci možností plnohodnotný spoločenský ,ale aj súkromný život. Má ich zabaviť ,aby zabudli na to kde sú a aby, až to príde, umreli ako ľudia s pocitom vďaky . S pocitom vďaky o to väčším, že spoločnosť im poskytla skutočne ochrannú ruku, keď už tá rodinná zlyhala.