Postupne , ako som drobčiac schádzal dole ľadovým sídliskom a blížil sa k centru mesta, ľudí, hlavne študentov, na chodníkoch pribúdalo. Všetci sa snažili kráčať po suchých ostrovčekoch asfaltu, ale tých bolo na chodníku ako šafranu, iba ľad.( Ľadovej plochy máme tejto zimy chvalabohu dosť, len škoda, že na tom nesprávnom mieste).
Blížil som sa k malému svahu – je to skratka medzi panelákmi. Oproti mne kráčali tri študentky. Na briežok som došiel prvý, ony boli odo mňa ešte asi na päť metrov. Zastal som na okraji a vyberal ten najschodnejší úsek, a to sa mi stalo osudným. Ako som tak špekuloval, jednou nohou som stúpil na zľadovatelú časť kopca a už som šiel tam kam som nechcel. Nohy vyleteli do vzduchu , baretka nabrala opačný kurz, zaplával som ešte rozpaženými rukami, padol som na zadok a naberal celkom slušnú rýchlosť, ako sánkár na dráhe, len tie sánky mi chýbali.
Celá moja stokilová maličkosť sa kĺzala polosediac, pololežiac rovno k nohám tých troch slečien. V nemom úžase zastali a čakali, či ich skosím, alebo či sa mi podarí zabrzdiť. Zabrzdil som. Ten pohľad pre nestranného diváka musel byť úžasný. Decentný pán ležiaci pri nohách mladých slečien. Ako vystrihnuté z nejakej plážovej reklamy.
Pozrel som hore. Iba som trápne zašemotil: „ Dobré ránko“.
Dievčatá tam v rozpakoch stáli nado mnou, ako Rubensove Grácie, samozrejme krajšie, modernejšie a na rozdiel od tých pravých Grácií, oblečené primerane ročnému obdobiu. Jedna z nich sa len nesmelo opýtala, či sa mi nič nestalo , ale keď zbadala, že to ,čo mám na tvári , nie je kŕč od bolesti, ale akýsi chabý náznak úsmevu, nečakala už na odpoveď. Kamarátky sa zrýchleným krokom pobrali ku škole.
Zdvihol som sa, pozbieral si veci – baretku a aktovku, trochu sa oprášil a pokračoval ďalej.Spoza rohu bytovky som začul výbuch dievčenského smiechu. Nezazlieval som im to, veď aj tak sa správali celkom zúčastnene a pomerne dlho vydržali nesmiať sa.
A ja , kráčajúc do roboty som len v duchu trochu nadával na technické služby mesta, trochu na seba a trochu na počasie.
Ale aj tak, bolo to celkom pekné ráno. Hlavne, že sa mi podarilo niekomu vyčariť úsmev na tvári a dobrú náladu.
