Čo s tým?

Odišiel kolega z tohto sveta – dobrovoľne. Naozaj dobrovoľne? Je vonkajšia príčina samovraždy dobrovoľnosť?Čo donúti človeka k takémuto krajnému riešeniu?
- strach z budúcnosti bez práce, na ktorú bol zvyknutý a ktorú vykonával celé roky?
- strach zo straty štandardu životnej úrovne?
- strach z reakcií svojho okolia na stratu zamestnania?
- strach z nezaplatených dlžôb?
- strach z rastu životných nákladov- zabezpečenia detí –rodiny?
- obava,že sa už vo svojom zrelom veku nikde neuchytí?
- obavy z....?
Poviete si - slaboch – bál sa popasovať so životom. Mal sa zdôveriť rodine, zamestnávateľovi, psychiatrovi, lampárni... ,niekto by mu pomohol. Je to pravda? Poznáme vlastne ľudí okolo seba, kolegov, známych, susedov, rodinu? Vieme sa ešte rozprávať, tak normálne, neslužobne, nezávistlivo, srdečne ? Osobne si myslím že nie. Každý je zahľadený do seba ,nechce mať na hlave cudzie problémy. Nemáme čas pre druhých. Sme zasypaní negatívnymi správami a zvykli sme si na to .Zavreli sme sa.
Čo s tým?