Ak ste členmi Billa klubu, pri platení sa preukazujete klubovou kartičkou, pomocou ktorej sa Vám do systému započítavajú body za Váš nákup. Tieto body potom predstavujú určitú zľavu na vybraný tovar. Ale iste to všetci dobre poznáte.
Komické na tom však je, že aj o tieto, viac menej bezvýznamné body, Vás môžu pokladníčky pripraviť. Ako? Jednoducho, ak svoju kartičku pri nákupe nemáte. Vtedy, ani nepostrehnete, ako šikovne, medzi jednotlivými kusmi Vášho nákupu, preletí cez čítačku ruka pokladníčky s vlastnou kartou. Vôbec jej nevadí, že na Vašom bločku je jej meno alebo meno nejakého známeho či príbuzného. Dôležité je, že má Vaše body. Veď kto si dnes poriadne kontroluje bločky za nákup. Väčšinou končia v koši hneď pri vchode. A keď aj kontroluje, tak maximálne výslednú sumu a DPH, aby bol v obraze, koľko zas venoval na daniach štátu.
Ale načo sú komu moje body?
Núti ma to do rôznych špekulácií a hypotéz:
-predavačka sa chce pochváliť svojmu zamestnávateľovi aká je lojálna a nakupuje často a veľa, výlučne u svojho chlebodarcu
-predavačka má známeho, ktorý je fetišista na klubový tovar a bez bodov sa k nemu nedostane
-obchodný reťazec vyhlásil súťaž o najlepšieho zberateľa bodov so zápisom do Guinesovej knihy rekordov
-neanonymný prieskum o kúpnej sile obyvateľstva
-štatistický prehľad, na vybranej reprezentačnej vzorke zákazníkov, o najpredávanejšom sortimente
tovaru
-rutinná skúška klubovej kartičky
-skúška funkčnosti čítačky čiarového kódu
-atď.,atď
Jedno je však isté. Aj na Slovensku platí to známe: „čo je doma ,to sa počíta“. Nezáleží na tom akým spôsobom sa k tomu dostaneme a či to má nejakú cenu.
A ja sa aj naďalej čudujem, že tak personálne a systémovo vymakané firmy akými sú obchodné reťazce, stále zanedbávajú to podstatné. Nevedú svoj personál k elementárnej slušnosti, neber to čo Ti nepatrí, a ak aj máš záujem, slušne si o to popýtaj.
Tu asi stále platí - Náš zákazník, Náš (de)Bill?
